Krajiny v strednej Afrike
Koľko národov v strednej Afrike
Stredná Afrika sa nachádza v strednej časti Afriky a pozostáva z 9 krajín. Tu je abecedný zoznam všetkých krajín strednej Afriky: Angola, Kamerun, Stredoafrická republika, Čad, Konžská demokratická republika, Rovníková Guinea, Gabon, Konžská republika a Svätý Tomáš a Princov ostrov. Z nich tri patria do PALOP – portugalsky hovoriacich afrických krajín (Angola, Rovníková Guinea a Svätý Tomáš a Princov ostrov).
1. Angola
Angola je republika v juhozápadnej Afrike a hraničí s Namíbiou, Zambiou, Demokratickou republikou Kongo a na západe s Atlantickým oceánom. Portugalčina je úradným jazykom Angoly a má niečo vyše 24 miliónov obyvateľov.
 |
|
2. Kamerun
Kamerun, formálne Kamerunská republika, je unitárny štát v strednej a západnej Afrike.
 |
|
3. Čad
Čad, oficiálne Čadská republika, je štát v strednej Afrike. Na severe hraničí s Líbyou, na východe so Sudánom, na juhu so Stredoafrickou republikou, na juhozápade s Kamerunom a Nigériou a na západe s Nigerom. Severná časť Čadu sa nachádza v Saharskej púšti.
 |
|
4. Gabon
Gabon, formálne Gabonská republika, je republika na rovníku v západnej strednej Afrike. Krajina hraničí s Kamerunom, Kongom-Brazzaville, Rovníkovou Guineou a Atlantickým oceánom.
 |
|
5. Rovníková Guinea
Rovníková Guinea je jedným z najmenších štátov Afriky. Krajina sa nachádza čiastočne na pevnine západnej Afriky a čiastočne na piatich obývaných ostrovoch. Krajina hraničí s Kamerunom a Gabonom, ako aj so zálivom Biafra v Atlantiku.
 |
|
6. Stredoafrická republika
Stredoafrická republika je republika v strednej Afrike, ktorá sa nachádza severne od rovníka. Krajina hraničí s Čadom, Sudánom, Južným Sudánom, Kongom-Kinshasou, Kongom-Brazzaville a Kamerunom. V Stredoafrickej republike žije asi 4,6 milióna ľudí.
 |
|
7. Konžská republika
Konžská republika, často označovaná ako Kongo-Brazzaville (RC), je štát v strednej Afrike.
 |
|
8. Konžská demokratická republika
Demokratická republika Kongo (DRC), alebo ako sa často nazýva Kongo-Kinshasa, je štát v strednej Afrike. Je to druhá najväčšia krajina Afriky z hľadiska rozlohy a hraničí na severe s Kongom-Brazzaville, Stredoafrickou republikou, Južným Sudánom, Ugandou, Rwandou, Burundi, Tanzániou, Zambiou, Angolou a malým pobrežným pásom k Atlantiku. Konžská demokratická republika má štvrtú najväčšiu populáciu v Afrike s viac ako 77 miliónmi obyvateľov.
 |
|
9. Svätý Tomáš a Princov ostrov
 |
|
Krajiny strednej Afriky podľa počtu obyvateľov a ich hlavných miest
Ako je uvedené vyššie, v strednej Afrike je deväť nezávislých krajín. Spomedzi nich je najväčšou krajinou DR Kongo a najmenšou je Svätý Tomáš a Princov ostrov z hľadiska počtu obyvateľov. Úplný zoznam krajín strednej Afriky s hlavnými mestami je uvedený v tabuľke nižšie, zoradených podľa posledného celkového počtu obyvateľov.
| # | Krajina | Populácia | Rozloha (km²) | Kapitál |
| 1 | Konžská demokratická republika | 86,790,567 | 2,267,048 | Kinshasa |
| 2 | Angola | 30,175,553 | 1,246,700 | Luanda |
| 3 | Kamerun | 24,348,251 | 472,710 | Yaounde |
| 4 | Čad | 15,692,969 | 1,259,200 | N’Djamena |
| 5 | Stredoafrická republika | 5,496,011 | 622 984 | Bangui |
| 6 | Konžskej republiky | 5,380,508 | 341 500 | Brazzaville |
| 7 | Gabon | 2,172,579 | 257,667 | Libreville |
| 8 | rovníková Guinea | 1,358,276 | 28 051 | Malabo |
| 9 | Svätý Tomáš a Princov ostrov | 201 784 | 964 | Svätý Tomáš |
Mapa krajín strednej Afriky
Stručná história strednej Afriky
Rané ľudské sídla
Pravek
Stredná Afrika, bohatá na prírodné zdroje a biodiverzitu, má hlboko zakorenenú históriu siahajúcu až do praveku. Archeologické dôkazy naznačujú, že ľudia obývali túto oblasť už tisíce rokov. Prvé ľudské sídla boli z veľkej časti zložené zo spoločenstiev lovcov a zberačov. Najmä povodie Konga zohralo kľúčovú úlohu ako biotop pre raných ľudí. Artefakty, ako sú kamenné nástroje a keramika nájdené v oblastiach ako Konžská demokratická republika (KDR) a Stredoafrická republika (SAR), naznačujú prítomnosť vyspelých prehistorických kultúr.
Rozvoj poľnohospodárstva
Rozvoj poľnohospodárstva okolo roku 3000 pred Kristom znamenal významný posun v histórii strednej Afriky. Zavedenie roľníctva viedlo k zakladaniu trvalejších sídiel. Prvé poľnohospodárske spoločnosti pestovali plodiny ako proso a cirok a domestikovali zvieratá. Bantuská migrácia, ktorá sa začala okolo roku 2000 pred Kristom, mala hlboký vplyv na región. Bantusky hovoriace národy sa rozšírili po strednej Afrike a priniesli so sebou poľnohospodárske postupy, technológiu spracovania železa a nové sociálne štruktúry.
Staroveké kráľovstvá a ríše
Kráľovstvo Kongo
Jedným z najvýznamnejších starovekých kráľovstiev v strednej Afrike bolo Kráľovstvo Kongo. Bola založená v 14. storočí a pokrývala časti dnešnej Angoly, KDR, Konžskej republiky a Gabonu. Kráľovstvo Kongo bolo vysoko centralizované a sofistikované, so štruktúrovanou vládou, živými obchodnými sieťami a bohatým kultúrnym dedičstvom. Jeho hlavné mesto, Mbanza Kongo, bolo hlavným mestským centrom. Kráľovstvo obchodovalo s európskymi mocnosťami, najmä s Portugalcami, ktorí sem prišli v 15. storočí. Tento kontakt mal pozitívne aj negatívne účinky, vrátane šírenia kresťanstva a ničivého vplyvu transatlantického obchodu s otrokmi.
Luba a Lunda Empires
V oblastiach savany dnešnej KDR vznikli medzi 14. a 17. storočím ríše Luba a Lunda. Ríša Luba, ktorú založil kráľ Kongolo, vyvinula zložitý politický systém a ekonomiku založenú na poľnohospodárstve, rybolove a obchode. Impérium Lunda na juhu vyrástlo zo štátu Luba a rozšírilo sa prostredníctvom spojenectiev a výbojov. Obe ríše zohrávali významnú úlohu v regionálnych obchodných sieťach, vymieňali si tovar ako slonovina, meď a soľ.
Európsky prieskum a kolonializmus
Skoré európske kontakty
Európske objavovanie strednej Afriky sa začalo koncom 15. storočia portugalskými prieskumníkmi, ktorí sa pustili do tohto regiónu. Až v 19. storočí však európsky záujem o strednú Afriku zosilnel. Výskumníci ako David Livingstone a Henry Morton Stanley uskutočnili rozsiahle expedície, mapovali región a dokumentovali jeho národy a krajinu. Ich účty podnietili európske ambície kolonizácie.
Vybojovať si Afriku
Berlínska konferencia v rokoch 1884-1885 znamenala formálne rozdelenie Afriky medzi európske mocnosti, čo viedlo ku kolonizácii strednej Afriky. Región bol rozdelený predovšetkým medzi Belgicko, Francúzsko a Nemecko. Belgický kráľ Leopold II. ustanovil osobnú kontrolu nad Slobodným štátom Kongo a využíval jeho zdroje a ľudí s brutálnou efektívnosťou. Zverstvá spáchané počas tohto obdobia, vrátane nútených prác a masového zabíjania, viedli k medzinárodnému odsúdeniu a nakoniec k odovzdaniu kontroly belgickej vláde v roku 1908.
Francúzsko kolonizovalo územia, z ktorých sa stal Gabon, Kongo-Brazzaville a Stredoafrická republika, zatiaľ čo Nemecko ovládalo časti dnešného Kamerunu a Rwandy. Koloniálne obdobie prinieslo významné zmeny, vrátane zavedenia nových administratívnych systémov, rozvoja infraštruktúry a využívania prírodných zdrojov. Viedlo to však aj k vysídľovaniu pôvodného obyvateľstva, kultúrnym rozvratom a hnutiam odporu.
Hnutia za nezávislosť
Obdobie po druhej svetovej vojne
Následky druhej svetovej vojny a globálna vlna dekolonizácie podnietili hnutia za nezávislosť v strednej Afrike. Objavili sa nacionalistickí vodcovia a hnutia, obhajujúce sebaurčenie a koniec koloniálnej nadvlády. V Belgickom Kongu sa prominentnou osobnosťou stal Patrice Lumumba, ktorý viedol krajinu k nezávislosti v roku 1960. Prechod však pokazila politická nestabilita, čo viedlo k Lumumbovej vražde a vzostupu Josepha Mobutua, ktorý nastolil diktátorský režim, ktorý trval až do roku 1997..
Francúzske a portugalské územia
Začiatkom 60. rokov získali nezávislosť aj francúzske kolónie v strednej Afrike. Gabon, Konžská republika a Stredoafrická republika sa stali suverénnymi krajinami, z ktorých každý čelil vlastným výzvam po získaní nezávislosti, vrátane politickej nestability, prevratov a ekonomických problémov. Na portugalských územiach bol boj za nezávislosť dlhší a násilnejší. Angola napríklad prežila dlhotrvajúcu vojnu za nezávislosť, ktorá trvala až do roku 1975.
Obdobie po nezávislosti
Politické a ekonomické výzvy
Obdobie po získaní nezávislosti v strednej Afrike bolo charakterizované kombináciou pokroku a pretrvávajúcich výziev. Mnohé krajiny v regióne zápasia s politickou nestabilitou, občianskymi vojnami a ekonomickými ťažkosťami. Konžská demokratická republika napríklad zažila viacero konfliktov vrátane prvej a druhej vojny v Kongu, do ktorých boli zapojené mnohé africké štáty a ktoré si vyžiadali milióny mŕtvych. Podobne aj CAR čelila chronickej nestabilite s opakovanými prevratmi a pretrvávajúcimi ozbrojenými konfliktmi.
Úsilie o stabilitu a rozvoj
Napriek týmto výzvam sa vynaložilo úsilie o dosiahnutie stability a podporu rozvoja. Regionálne organizácie ako Hospodárske spoločenstvo stredoafrických štátov (ECCAS) a medzinárodné intervencie sa zamerali na podporu mieru a spolupráce. Krajiny ako Gabon a Rovníková Guinea využili svoje zdroje ropy na poháňanie hospodárskeho rastu, hoci obavy o riadenie a spravodlivé rozdelenie bohatstva pretrvávajú.
Súčasné problémy a vyhliadky do budúcnosti
Environmentálne a sociálne otázky
Stredná Afrika čelí závažným súčasným problémom vrátane zhoršovania životného prostredia, chudoby a zdravotných kríz. Konžská panva, jeden z najväčších dažďových pralesov na svete, je ohrozená odlesňovaním a klimatickými zmenami, ktoré ovplyvňujú biodiverzitu a miestne komunity. Úsilie o ochranu životného prostredia a podporu trvalo udržateľného rozvoja je pre budúcnosť regiónu kľúčové.
Cesta k trvalo udržateľnému rozvoju
Ak sa pozrieme do budúcnosti, cesta Strednej Afriky k trvalo udržateľnému rozvoju zahŕňa riešenie zložitých výziev a zároveň využitie jej obrovských zdrojov a odolného obyvateľstva. Posilnenie správy vecí verejných, podpora regionálnej spolupráce a investície do vzdelávania, zdravotnej starostlivosti a infraštruktúry sú základnými krokmi smerom k svetlejšej budúcnosti. Bohaté kultúrne dedičstvo regiónu a rozmanitá prírodná krajina ponúkajú jedinečné príležitosti pre cestovný ruch a kultúrnu výmenu, čím prispievajú k jeho celkovému rozvoju.
