Krajiny v západnej Afrike
Koľko národov v západnej Afrike
Západná Afrika sa nachádza v západnej časti Afriky a pozostáva zo 16 krajín. Tu je abecedný zoznam všetkých krajín západnej Afriky: Benin, Burkina Faso, Kapverdy, Pobrežie Slonoviny, Gambia, Ghana, Guinea, Guinea-Bissau, Libéria, Mali, Mauretánia, Niger, Nigéria, Senegal, Sierra Leone, a Togo. Medzi nimi dva patria k PALOP (Kapverdy a Guinea-Bissau):
1. Benin
Benin je západoafrický štát, ktorý bol predtým francúzskou kolóniou, a preto je francúzština oficiálnym jazykom krajiny. V krajine žije viac ako 10 miliónov ľudí a štát je republikou.
 |
|
2. Burkina Faso
Burkina Faso je štát v západnej Afrike hraničiaci s Beninom, Pobrežím Slonoviny, Ghanou, Mali, Nigerom a Togom. Krajina pozostáva prevažne zo savany a v Burkine Faso žije viac ako 15 miliónov ľudí.
 |
|
3. Kapverdy
Kapverdy, formálne Kapverdská republika, je štát zahŕňajúci súostrovie v Atlantickom oceáne, asi 500 kilometrov západne od Kapverd na africkej pevnine.
 |
|
4. Pobrežie Slonoviny
Pobrežie Slonoviny je republika v západnej Afrike pri Atlantickom oceáne hraničiaca s Burkinou Faso, Ghanou, Guineou, Libériou a Mali. Krajina je bývalou francúzskou kolóniou a krajina je úspešnou futbalovou krajinou.
 |
|
5. Gambia
Gambia, formálne Gambijská republika, je štát v západnej Afrike pri Atlantiku, hraničiaci so Senegalom, ktorý okrem pobrežia obklopuje krajinu. Gambia je najmenší štát na povrchu afrického kontinentu.
 |
|
6. Ghana
Ghana, formálne Ghanská republika, je republika v západnej Afrike. Krajina hraničí na západe s Pobrežím Slonoviny, na severe s Burkinou Faso, na východe s Togom a na juhu s Guinejským zálivom.
 |
|
7. Guinea
Guinea, formálne Guinejská republika, je štát v západnej Afrike. Guinea sa nachádza na pobreží Atlantického oceánu medzi Guineou-Bissau a Sierra Leone a hraničí so Senegalom a Mali na severe, Pobrežím Slonoviny na východe a Libériou na juhu.
 |
|
8. Guinea-Bissau
Guinea-Bissau, formálne Republika Guinea-Bissau, je štát v západnej Afrike s pobrežím k Atlantiku. Krajina, bývalá portugalská kolónia Portugalskej Guiney, hraničí so Senegalom na severe, Guineou na juhu a východe.
 |
|
9. Libéria
Libéria, formálne Libérijská republika, je štát v západnej Afrike na pobreží Atlantického oceánu, ktorý hraničí s Guineou, Sierrou Leone a Pobrežím Slonoviny. Libéria je najstaršia republika Afriky a jej druhý najstarší nezávislý štát po Etiópii.
 |
|
10. Mali
Mali, formálne Republika Mali, je pobrežný štát v západnej Afrike. Mali, siedma najväčšia krajina Afriky, hraničí na severe s Alžírskom, na východe s Nigerom, na juhu s Burkinou Faso a Pobrežím Slonoviny, s Guineou na juhozápade a so Senegalom a Mauritániou na západe. Počet obyvateľov v roku 2009 dosiahol 14,5 milióna obyvateľov.
 |
|
11. Mauretánia
Mauretánia, formálne Mauritánska islamská republika, je štát v severozápadnej Afrike hraničiaci s Alžírskom, Mali, Senegalom, Západnou Saharou a Atlantikom. Krajina hraničí aj s Marokom od 27. februára 1976, keď Maroko obsadilo Západnú Saharu.
 |
|
12. Niger
Niger, formálne Nigerská republika, je štát vo vnútrozemí západnej Afriky, hraničiaci s Alžírskom, Beninom, Burkinou Faso, Líbyou, Mali, Nigériou a Čadom. Krajina je pomenovaná podľa rieky Niger, ktorá preteká juhozápadným rohom oblasti.
 |
|
13. Nigéria
Nigéria, formálne Nigérijská federatívna republika, je krajina v západnej Afrike pozostávajúca z tridsiatich šiestich štátov a jej takzvaného federálneho hlavného územia Abuja. Nigéria je najľudnatejšou krajinou Afriky a siedmou najľudnatejšou krajinou na svete.
 |
|
14. Senegal
Senegal, formálne Senegalská republika, je najzápadnejším štátom afrického kontinentu, ktorý sa nachádza v Atlantickom oceáne. Krajina hraničí s Gambiou, Guineou, Guineou-Bissau, Mali a Mauritániou.
 |
|
15. Sierra Leone
Sierra Leone, formálne Republika Sierra Leone, je štát v západnej Afrike. Na severe hraničí s Guineou a na juhu s Libériou a na západnom pobreží s Atlantickým oceánom.
 |
|
16. Togo
Togo, formálne Republika Togo, je štát v západnej Afrike hraničiaci s Ghanou na západe, Beninom na východe a Burkinou Faso na severe. Na juhu má krajina krátky pobrežný pás smerom k Guinejskému zálivu, kde sa nachádza hlavné mesto Lomé.
 |
|
Krajiny v západnej Afrike podľa počtu obyvateľov a ich hlavných miest
Ako je uvedené vyššie, v západnej Afrike je šestnásť nezávislých krajín. Medzi nimi je najväčšou krajinou Nigéria a najmenšou sú Kapverdy z hľadiska počtu obyvateľov. Úplný zoznam krajín západnej Afriky s hlavnými mestami je uvedený v tabuľke nižšie, zoradených podľa posledného celkového počtu obyvateľov.
| # | Krajina | Populácia | Rozloha (km²) | Kapitál |
| 1 | Nigéria | 200,963,599 | 910,768 | Abuja |
| 2 | Ghana | 30,280,811 | 227,533 | Accra |
| 3 | Pobrežie Slonoviny | 25,823,071 | 318 003 | Yamoussoukro |
| 4 | Niger | 22,314,743 | 1,266,700 | Niamey |
| 5 | Burkina Faso | 20 870 060 | 273,602 | Ouagadougou |
| 6 | Mali | 19 973 000 | 1,220,190 | Bamako |
| 7 | Senegal | 16,209,125 | 192 530 | Dakar |
| 8 | Guinea | 12,218,357 | 245,717 | Conakry |
| 9 | Benin | 11,733,059 | 114,305 | Porto-Novo |
| 10 | Sierra Leone | 7,901,454 | 71 620 | Freetown |
| 11 | Ísť | 7 538 000 | 54,385 | Lome |
| 12 | Libéria | 4,475,353 | 96,320 | Monrovia |
| 13 | Mauritánia | 4,077,347 | 1,025,520 | Nouakchott |
| 14 | Gambia | 2,347,706 | 10 000 | Banjul |
| 15 | Guinea-Bissau | 1,604,528 | 28 120 | Bissau |
| 16 | Kapverdy | 550 483 | 4,033 | Praia |
Mapa krajín západnej Afriky
Stručná história západnej Afriky
Staroveké kráľovstvá a ríše
Západná Afrika, región bohatý na kultúru a históriu, bol domovom mnohých vplyvných kráľovstiev a ríš. Jednou z prvých známych civilizácií v regióne je kultúra Nok, ktorá prekvitala od roku 1000 pred Kristom do roku 300 pred Kristom v dnešnej Nigérii. Ľudia Nok sú známi svojimi terakotovými sochami a ranou technológiou spracovania železa, ktoré položili základ pre budúce spoločnosti v regióne.
Ghanská ríša
Ghanská ríša, tiež známa ako Wagadou, bola jednou z prvých veľkých ríš v západnej Afrike. Bola založená okolo 6. storočia n. l. a prosperovala až do 13. storočia. Ghanská ríša, ktorá sa nachádza v dnešnej juhovýchodnej Mauritánii a západnom Mali, kontrolovala významné obchodné cesty a bola známa svojim bohatstvom, najmä zlatom. Hlavné mesto ríše, Kumbi Saleh, bolo hlavným centrom obchodu a islamského učenia.
Maliská ríša
Úpadok Ghanskej ríše vydláždil cestu k vzostupu Maliskej ríše v 13. storočí. Ríša Mali, ktorú založil Sundiata Keita, dosiahla svoj vrchol za Mansa Musu (približne 1312-1337), jedného z najbohatších jednotlivcov v histórii. Slávna púť Mansa Musa do Mekky v roku 1324 ukázala obrovské bohatstvo ríše a prispela k šíreniu islamu. Timbuktu, hlavné mesto Mali, sa stalo známym centrom islamského učenia a obchodu.
Ríša Songhai
Ríša Songhai nahradila ríšu Mali koncom 15. storočia. Pod vedením vládcov ako Sunni Ali a Askia Muhammad sa ríša Songhai stala jednou z najväčších a najmocnejších ríš v histórii Afriky. Jeho hlavné mesto, Gao, bolo rušným centrom obchodu a kultúry. Ríša Songhai kontrolovala kritické transsaharské obchodné cesty a obchodovala so zlatom, soľou a iným tovarom. Úpadok ríše začal koncom 16. storočia po marockej invázii.
Transsaharský obchod a islamský vplyv
Transsaharské obchodné cesty boli životne dôležité pre prosperitu západoafrických impérií. Tieto cesty uľahčili výmenu tovaru, myšlienok a kultúr medzi severnou Afrikou, Blízkym východom a západnou Afrikou. Zlato, soľ a otroci patrili medzi primárne obchodované komodity. Zavedenie a šírenie islamu zohralo významnú úlohu pri formovaní kultúry, vzdelávania a politických štruktúr regiónu. Islamskí učenci a obchodníci založili vzdelávacie centrá a mešity, čím prispeli k intelektuálnemu a náboženskému rozvoju regiónu.
Európsky prieskum a obchod s otrokmi
Európsky kontakt so západnou Afrikou sa začal v 15. storočí portugalskými prieskumníkmi ako princ Henry moreplavec, ktorí hľadali nové obchodné cesty a zdroje zlata. Portugalci založili obchodné stanice pozdĺž pobrežia, ktoré sa čoskoro stali centrami transatlantického obchodu s otrokmi. Počas niekoľkých nasledujúcich storočí boli milióny Afričanov násilne odvlečené zo západnej Afriky do Ameriky, čo viedlo k významnému sociálnemu a ekonomickému rozvratu.
Koloniálne obdobie
V 19. storočí došlo k zintenzívneniu európskej kolonizácie v západnej Afrike, ktorá sa vyznačovala Berlínskou konferenciou v rokoch 1884-1885, kde európske mocnosti rozdelili Afriku na kolónie. Francúzsko, Británia, Nemecko a Portugalsko získali kontrolu nad rôznymi časťami západnej Afriky, čo viedlo k hlbokým zmenám v politickom, sociálnom a ekonomickom prostredí regiónu.
Koloniálna nadvláda priniesla rozvoj infraštruktúry, ale aj vykorisťovanie a odpor. Francúzi kontrolovali veľké územia vrátane dnešného Senegalu, Mali, Burkiny Faso a Pobrežia Slonoviny. Briti založili kolónie v Nigérii, Ghane, Sierra Leone a Gambii. Územia v regióne si nárokovali aj Nemecko a Portugalsko.
Hnutia za nezávislosť
Polovica 20. storočia bola v západnej Afrike obdobím intenzívneho boja za nezávislosť. Koniec druhej svetovej vojny a rastúci dopyt po sebaurčení viedli k dekolonizačným snahám na celom kontinente. Ghana sa pod vedením Kwame Nkrumaha stala prvou krajinou subsaharskej Afriky, ktorá získala nezávislosť v roku 1957. Tento úspech inšpiroval ďalšie národy v regióne, aby sa oslobodili od koloniálnej nadvlády.
Do 60. rokov 20. storočia väčšina západoafrických krajín získala nezávislosť. Lídri ako Nnamdi Azikiwe v Nigérii, Ahmed Sékou Touré v Guinei a Léopold Sédar Senghor v Senegale zohrávali kľúčovú úlohu v hnutí za nezávislosť svojich krajín. Obdobie po získaní nezávislosti sa však vyznačovalo významnými výzvami vrátane politickej nestability, vojenských prevratov a občianskych konfliktov.
Výzvy a vývoj po získaní nezávislosti
Obdobie po získaní nezávislosti v západnej Afrike charakterizoval pokrok aj neúspechy. Mnohé krajiny čelili ťažkostiam pri zavádzaní stabilného vládnutia, čo viedlo k obdobiam autoritárskej vlády, ekonomickým problémom a sociálnym nepokojom. Občianske vojny v krajinách ako Libéria, Sierra Leone a Pobrežie Slonoviny mali ničivé účinky na ich obyvateľstvo a ekonomiky.
Napriek týmto výzvam urobila západná Afrika v posledných desaťročiach významný pokrok. Regionálne organizácie ako Hospodárske spoločenstvo západoafrických štátov (ECOWAS) zohrali kľúčovú úlohu pri podpore hospodárskej integrácie, mieru a stability. Ekonomický rast v krajinách ako Nigéria, Ghana a Senegal bol poháňaný sektormi ako ropa, poľnohospodárstvo a služby.
Súčasné problémy a vyhliadky do budúcnosti
Západná Afrika dnes čelí mnohým výzvam a príležitostiam. Významnými problémami zostáva politická nestabilita, korupcia a ekonomická nerovnosť. Okrem toho región zápasí s bezpečnostnými hrozbami zo strany extrémistických skupín v Saheli a s dopadmi zmeny klímy, ktoré ovplyvňujú poľnohospodárstvo a živobytie.
Obrovský potenciál má však aj západná Afrika. Mladá a dynamická populácia regiónu sa čoraz viac zapája do podnikania, technológií a aktivizmu. Pre trvalo udržateľný rozvoj sú nevyhnutné snahy o zlepšenie riadenia, vzdelávania a infraštruktúry. Bohaté kultúrne dedičstvo spojené s húževnatosťou a kreativitou jej obyvateľov ponúka západnej Afrike sľubnú budúcnosť.
