Zoznam krajín v Európskej únii

Ako hospodárska a politická únia sa Európska únia skladá z 28 členských krajín. Okrem Cypru, ktorý sa nachádza v západnej Ázii, sú všetci členovia z Európy. Skrátene pre EÚ, Európska únia má 512 497 877 obyvateľov a rozlohu 4 475 757 km². Únia, ktorá ešte nie je federáciou, sa rozrástla na jednotný trh, kde 19 členov používa rovnakú menu – EURO. Nasledujúca tabuľka predstavuje úplný zoznam krajín EÚ zoradených podľa posledného celkového počtu obyvateľov. Môžete nájsť konkrétny dátum pristúpenia pre každého člena a meny iné ako EURO, ktoré sa stále používajú v ďalších 9 členských štátoch. Obsahuje tiež 23 úradných jazykov a približne 150 regionálnych jazykov. Upozorňujeme, že počet členských krajín sa môže v blízkej budúcnosti zvýšiť.

Koľko krajín v Európskej únii

Nasledujúca tabuľka obsahuje zoznam všetkých 28 členských krajín Európskej únie. Kandidátske krajiny na členstvo v EÚ sú: Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko, Island, Čierna Hora, Srbsko a Turecko. Potenciálne kandidátske krajiny sú Albánsko, Bosna a Hercegovina a Kosovo. Nórsko, Island, Švajčiarsko a Lichtenštajnsko nie sú členmi Európskej únie, ale podieľajú sa na jednotnom trhu okrem colnej únie.

Zoznam všetkých krajín EÚ

V nasledujúcej tabuľke nájdete zoznam všetkých krajín Európskej únie podľa počtu obyvateľov.

Poradie	Vlajka	Krajina	Populácia	Dátum pristúpenia	mena	región
1		Nemecko	83,783,953	25. 3. 1957	EURO	západná Európa
2		Spojene kralovstvo	67,886,022	1. 1. 1973	britská libra	Severná Európa
3		Francúzsko	65,273,522	25. 3. 1957	EURO	západná Európa
4		Taliansko	60,461,837	25. 3. 1957	EURO	južná Európa
5		Španielsko	46,754,789	1. 1. 1986	EURO	južná Európa
6		Poľsko	37,846,622	1. 5. 2004	poľský zlotý	Východná Európa
7		Rumunsko	19,237,702	1. 1. 2007	rumunský leu	Východná Európa
8		Holandsko	17,134,883	25. 3. 1957	EURO	západná Európa
9		Belgicko	11,589,634	25. 3. 1957	EURO	západná Európa
10		Česká republika	10,708,992	1. 5. 2004	česká koruna	Východná Európa
11		Grécko	10,423,065	1. 1. 1981	EURO	južná Európa
12		Portugalsko	10,196,720	1. 1. 1986	EURO	južná Európa
13		Švédsko	10,099,276	1. 1. 1995	švédska koruna	Severná Európa
14		Maďarsko	9,660,362	1. 5. 2004	maďarský forint	Východná Európa
15		Rakúsko	9,006,409	1. 1. 1995	EURO	západná Európa
16		Bulharsko	6,948,456	1. 1. 2007	bulharský lev	Východná Európa
17		Dánsko	5,792,213	1. 1. 1973	dánska koruna	Severná Európa
18		Fínsko	5,540,731	1. 1. 1995	EURO	Severná Európa
19		Slovensko	5,459,653	1. 5. 2004	EURO	Východná Európa
20		Írsko	4,937,797	1. 1. 1973	EURO	Severná Európa
21		Chorvátsko	4,105,278	1. 7. 2013	chorvátska kuna	južná Európa
22		Litva	2,722,300	1. 5. 2004	EURO	Severná Európa
23		Slovinsko	2,078,949	1. 5. 2004	EURO	južná Európa
24		Lotyšsko	1,886,209	1. 5. 2004	EURO	Severná Európa
25		Estónsko	1,326,546	1. 5. 2004	EURO	Severná Európa
26		Cyprus	1,207,370	1. 5. 2004	EURO	západnej Ázie
27		Luxembursko	625,989	25. 3. 1957	EURO	západná Európa
28		Malta	441,554	1. 5. 2004	EURO	južná Európa

Mapa krajín EÚ

Fakty o Európskej únii

• Deň Európskej únie sa oslavuje 9. mája.
• Takzvaná „eurozóna“ zodpovedá 17 členským štátom EÚ, ktoré prijali menu EURO, pričom Estónsko bolo poslednou krajinou, ktorá túto menu prijala v roku 2011.
• Odhadovaná európska populácia je 500 miliónov ľudí, čo zodpovedá 7 % svetovej populácie.
• Niektorí vedci sa domnievajú, že formovanie Európskej únie sa začína vytvorením bloku Beneluxu (Belgicko, Holandsko, Luxembursko) počas druhej svetovej vojny, ktorého hlavným cieľom bolo vytvorenie spoločného trhu znížením colných sadzieb medzi členskými krajinami.
• Európska únia sa zúčastňuje na dôležitých stretnutiach fórach, akými sú G7 – Skupina siedmich, G8 (G7 + Rusko) a G20.

Začiatky európskej integrácie

Povojnová Európa a potreba jednoty

Po devastácii druhej svetovej vojny čelila Európa naliehavej potrebe rekonštrukcie a mieru. Myšlienka európskej integrácie sa považovala za spôsob, ako zabrániť budúcim konfliktom a podporiť hospodársku spoluprácu. Lídri ako Robert Schuman, Jean Monnet a Konrad Adenauer si predstavovali zjednotenú Európu, kde budú krajiny spolupracovať na zabezpečení stability a prosperity.

Európske spoločenstvo uhlia a ocele (ESUO)

V roku 1951 Parížska zmluva založila Európske spoločenstvo uhlia a ocele (ESUO), prvý krok k hospodárskej integrácii. Cieľom tejto zmluvy bolo regulovať uhoľný a oceliarsky priemysel členských krajín (Belgicko, Francúzsko, Taliansko, Luxembursko, Holandsko a Západné Nemecko) a umiestniť ich pod spoločnú právomoc. ESUO bola prelomová iniciatíva, ktorá položila základy pre hlbšiu spoluprácu a vytvorila precedens pre budúcu integráciu.

Vznik Európskeho hospodárskeho spoločenstva

Rímska zmluva

Úspech ESUO podnietil ďalšiu integráciu, ktorá viedla k podpísaniu Rímskej zmluvy v roku 1957. Táto zmluva založila Európske hospodárske spoločenstvo (EHS) a Európske spoločenstvo pre atómovú energiu (Euratom). Cieľom EHS bolo vytvoriť spoločný trh a colnú úniu medzi šiestimi zakladajúcimi členmi, podporovať voľný pohyb tovaru, služieb, kapitálu a osôb. Euratom sa zameral na mierové využívanie jadrovej energie.

Rozširovanie a prehlbovanie EHS

V priebehu 60. a 70. rokov EHS rozširovalo svoje členstvo a prehlbovalo svoju integráciu. Dánsko, Írsko a Spojené kráľovstvo sa pripojili v roku 1973, čo znamenalo prvé rozšírenie. V tomto období sa rozvíjali aj spoločné politiky, ako napríklad Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) a zavedenie Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR).

Z EHS do Európskej únie

Jednotný európsky akt

Osemdesiate roky priniesli významné zmeny podpísaním Jednotného európskeho aktu (SEA) v roku 1986. Cieľom SEA bolo vytvoriť jednotný trh do roku 1992, odstrániť zostávajúce prekážky voľného obchodu a harmonizovať predpisy v členských štátoch. Rozšírila tiež právomoci Európskeho parlamentu a posilnila spoluprácu v oblastiach ako environmentálna politika a výskum.

Maastrichtská zmluva

Zmluva o Európskej únii, všeobecne známa ako Maastrichtská zmluva, bola podpísaná v roku 1992 a do platnosti vstúpila v roku 1993. Táto zmluva znamenala formálne založenie Európskej únie (EÚ) a zaviedla trojpilierovú štruktúru: Európske spoločenstvá, Spoločné zahraničná a bezpečnostná politika (SZBP) a spravodlivosť a vnútorné veci (SVV). Položil tiež základy hospodárskej a menovej únie (HMÚ) a zavedenia jednotnej meny, eura.

Euro a ďalšie rozširovanie

Zavedenie eura

Euro bolo zavedené ako účtovná mena v roku 1999 a do obehu vstúpilo v roku 2002 a stalo sa oficiálnou menou pre 12 krajín EÚ. Cieľom zriadenia Európskej centrálnej banky (ECB) a implementácie Paktu stability a rastu (SGP) bolo zabezpečiť fiškálnu disciplínu a ekonomickú stabilitu v rámci eurozóny.

Východné rozšírenie

EÚ prešla najväčším rozšírením v roku 2004 a privítala desať nových členských štátov zo strednej a východnej Európy spolu s Cyprom a Maltou. Cieľom tejto expanzie bolo podporiť stabilitu, demokraciu a ekonomický rast v postkomunistickej Európe. Bulharsko a Rumunsko sa pripojili v roku 2007, v roku 2013 nasledovalo Chorvátsko.

Výzvy a reformy

Lisabonská zmluva

Lisabonská zmluva, ktorá nadobudla platnosť v roku 2009, bola navrhnutá tak, aby zefektívnila operácie EÚ a posilnila jej demokratickú legitimitu. Zreformovala inštitucionálne štruktúry, zaviedla funkciu predsedu Európskej rady a rozšírila úlohu Európskeho parlamentu. Zmluva tiež zabezpečila väčšiu súdržnosť vonkajších vzťahov a rozhodovacích procesov.

Finančné krízy a reakcie

Globálna finančná kríza v roku 2008 a následná dlhová kríza eurozóny predstavovali pre EÚ významné výzvy. Členské štáty zaviedli úsporné opatrenia a finančné reformy na stabilizáciu svojich ekonomík. EÚ vytvorila mechanizmy ako Európsky mechanizmus pre stabilitu (ESM) a prijala iniciatívy bankovej únie na posilnenie finančného riadenia a predchádzanie budúcim krízam.

Aktuálny vývoj a budúcnosť EÚ

Brexit

V roku 2016 Spojené kráľovstvo odhlasovalo odchod z EÚ, čo viedlo k Brexitu. Spojené kráľovstvo formálne vystúpilo z EÚ 31. januára 2020. Brexit mal hlboké politické, ekonomické a sociálne dôsledky, čo vyvolalo diskusie o budúcom smerovaní a súdržnosti EÚ.

Prebiehajúca integrácia a rozširovanie

Napriek výzvam sa EÚ naďalej usiluje o hlbšiu integráciu a rozširovanie. Krajiny západného Balkánu a východnej Európy sa usilujú o vstup do únie a EÚ je naďalej odhodlaná podporovať ich reformy a rozvoj. Otázky ako zmena klímy, digitálna transformácia a geopolitické napätie formujú politický program EÚ a jej úlohu na globálnej scéne.