Zoznam krajín v Južnej Amerike
Koľko krajín v Južnej Amerike?
Od roku 2024 je v Južnej Amerike 12 krajín: Argentína, Bolívia, Brazília, Čile, Kolumbia, Ekvádor, Guyana, Paraguaj, Peru, Surinam, Uruguaj a Venezuela. Francúzska Guyana je zámorské územie Francúzska a nie nezávislá krajina. Na tomto americkom subkontinente, kde je prevládajúcim jazykom španielčina, sa portugalsky hovorí iba v Brazílii. Táto krajina je najľudnatejšia s približne 210 miliónmi obyvateľov. Za Brazíliou nasleduje Argentína s približne 41 miliónmi obyvateľov.
S 12 národmi má Južná Amerika celkovo 422,5 milióna obyvateľov, čo predstavuje 5,8 % svetovej populácie. Obyvatelia Južnej Ameriky tvoria Indiáni, bieli a ľudia zmiešanej rasy. Kontinent má rozlohu 17 850 000 štvorcových kilometrov, čo predstavuje asi 12 % svetovej súše. Ako už bolo spomenuté vyššie, španielčina je najpoužívanejším jazykom a obyvatelia sú prevažne kresťania.
Cestovný ruch v Južnej Amerike sa stáva čoraz ľudnatejším. Medzi top destinácie patria Amazónia (Ekvádor), Machu Picchu (Peru), Angel Falls (Venezuela), Torres del Paine (Čile) a Salar de Uyuni (Bolívia).
Abecedný zoznam krajín Južnej Ameriky
Od roku 2020 je v Južnej Amerike celkovo dvanásť krajín. Úplný zoznam krajín Južnej Ameriky v abecednom poradí nájdete v nasledujúcej tabuľke:
| # | Vlajka | Krajina | Oficiálny názov | Dátum nezávislosti | Populácia |
| 1 |  |
Argentína | Argentínska republika | 9. júla 1816 | 45,195,785 |
| 2 |  |
Bolívia | Mnohonárodný štát Bolívia | 6. augusta 1825 | 11,673,032 |
| 3 |  |
Brazília | Brazílska federatívna republika | 7. septembra 1822 | 212,559,428 |
| 4 |  |
Čile | Čilská republika | 12. februára 1818 | 19,116,212 |
| 5 |  |
Kolumbia | Kolumbijská republika | 20. júla 1810 | 50,882,902 |
| 6 |  |
Ekvádor | Ekvádorskej republike | 24. mája 1822 | 17,643,065 |
| 7 |  |
Guyana | Guyanská republika | 26. mája 1966 | 786,563 |
| 8 |  |
Paraguaj | Paraguajská republika | 15. mája 1811 | 7,132,549 |
| 9 |  |
Peru | Peruánskej republiky | 28. júla 1821 | 32,971,865 |
| 10 |  |
Surinam | Surinamská republika | 25. novembra 1975 | 586,643 |
| 11 |  |
Uruguaj | Uruguajská východná republika | 25. augusta 1825 | 3,473,741 |
| 12 |  |
Venezuela | Bolívarovská republika Venezuela | 5. júla 1811 | 28,435,951 |
Mapa polohy Južnej Ameriky
Krajiny hraničiace s Atlantickým a Tichým oceánom
Južná Amerika je ohraničená Atlantickým oceánom a Tichým oceánom. Krajiny hraničiace s Atlantickým oceánom sú: Brazília, Uruguaj, Argentína, Venezuela, Guyana, Surinam a Francúzska Guyana. A krajiny hraničiace s Tichým oceánom sú: Čile, Peru, Ekvádor a Kolumbia. Bolívia a Paraguaj sú jediné krajiny, ktoré neobmýva žiadny oceán.
Fakty o krajine a štátne vlajky
Tu sú stručné údaje a národné vlajky všetkých juhoamerických krajín:
1. Argentína
 |
|
2. Bolívia
 |
|
3. Brazília
 |
|
4. Čile
 |
|
5. Kolumbia
 |
|
6. Ekvádor
 |
|
7. Guyana
 |
|
8. Paraguaj
 |
|
9. Peru
 |
|
10. Surinam
 |
|
11. Uruguaj
 |
|
12. Venezuela
 |
|
Stručná história Južnej Ameriky
Predkolumbovské civilizácie
Južná Amerika bola domovom mnohých vyspelých a rôznorodých civilizácií dávno pred príchodom Európanov. Medzi najvýznamnejšie patrila ríša Inkov, ktorá dominovala v západnej časti kontinentu. Inkovia, známi pre svoje sofistikované cestné systémy, poľnohospodárske terasy a architektonické zázraky ako Machu Picchu, vládli od začiatku 15. storočia až do dobytia Španielmi. K ďalším významným predkolumbovským kultúram patrila Muisca v dnešnej Kolumbii, známa pre svoje zlaté výrobky, a kultúra Tiahuanaco v okolí jazera Titicaca.
Španielske a portugalské výboje
Začiatkom 16. storočia začali španielski prieskumníci ako Francisco Pizarro a portugalskí prieskumníci pod vedením Pedra Álvaresa Cabrala dobývať Južnú Ameriku. Pizarro preslávil zvrhnutie ríše Inkov v roku 1533 a ustanovil španielsku kontrolu nad veľkou časťou západnej časti kontinentu. Medzitým sa portugalský vplyv vytvoril vo východnom regióne, najmä v Brazílii, po Cabralovom pristátí v roku 1500. Toto obdobie znamenalo začiatok rozsiahlej európskej kolonizácie, ktorá priniesla hlboké zmeny v demografii, ekonomike a kultúre kontinentu.
Koloniálne obdobie
Počas koloniálneho obdobia bola Južná Amerika rozdelená na španielske a portugalské územia. Španielsku Ameriku spravovali miestokráľovstvá Nová Granada, Peru a Río de la Plata, zatiaľ čo Brazília zostala zjednotenou portugalskou kolóniou. Koloniálne hospodárstvo bolo primárne založené na ťažbe, najmä striebra na miestach ako Potosí, a poľnohospodárstve. Zavedenie afrických otrokov poskytlo pracovnú silu potrebnú pre tieto odvetvia. V tomto období sa tiež miešali domorodé, africké a európske kultúry, čo dalo vznik jedinečnej kultúrnej tapisérii modernej Južnej Ameriky.
Hnutia za nezávislosť
Koniec 18. a začiatok 19. storočia boli v Južnej Amerike obdobím revolučného nadšenia, inšpirovaného americkou a francúzskou revolúciou. Lídri ako Simón Bolívar a José de San Martín stáli na čele hnutia po celom kontinente. Bolívar, známy ako „El Libertador“, zohral kľúčovú úlohu pri nezávislosti Venezuely, Kolumbie, Ekvádoru, Peru a Bolívie. San Martín bol nápomocný pri oslobodení Argentíny, Čile a Peru. Do polovice 20. rokov 19. storočia väčšina Južnej Ameriky získala nezávislosť od európskych koloniálnych mocností, čo viedlo k vytvoreniu mnohých suverénnych národov.
Boje po nezávislosti
Obdobie po získaní nezávislosti v Južnej Amerike bolo poznačené výraznou politickou nestabilitou. Novovytvorené národy zápasili s problémami, ako sú územné spory, ekonomická závislosť a výzva budovania súdržných národných identít. Túto éru charakterizovali časté konflikty, vnútorné aj medzi susednými krajinami. Medzi prominentné príklady patrí Vojna trojitej aliancie (1864-1870) zahŕňajúca Paraguaj proti Brazílii, Argentíne a Uruguaju a Vojna v Tichomorí (1879-1884) medzi Čile, Bolíviou a Peru.
Hospodársky a sociálny vývoj
Koncom 19. a začiatkom 20. storočia prešla Južná Amerika významnými ekonomickými a sociálnymi transformáciami. Ekonomika orientovaná na export expandovala, pričom rast poháňali komodity ako káva, kaučuk, hovädzie mäso a minerály. To však viedlo aj k ekonomickej závislosti na globálnych trhoch. Sociálne obdobie zaznamenalo zvýšenú imigráciu z Európy, najmä do Argentíny a Brazílie, čo prispelo ku kultúrnej rozmanitosti regiónu. Industrializácia sa začala udomácňovať najmä v krajinách ako Argentína a Brazília, čím sa položili základy budúceho hospodárskeho rozvoja.
Nepokoje a reformy 20. storočia
20. storočie v Južnej Amerike bolo obdobím intenzívnych politických a spoločenských otrasov. Mnoho krajín zažilo obdobia vojenskej diktatúry, poháňané dynamikou studenej vojny a vnútornými spormi. Pozoruhodné príklady zahŕňajú vojenské junty v Brazílii (1964-1985), Argentíne (1976-1983) a Čile pod vedením Augusta Pinocheta (1973-1990). Napriek represiám a porušovaniu ľudských práv tieto obdobia podnietili hnutia za demokraciu a sociálne reformy. V druhej polovici storočia došlo k vlne demokratizácie, keď sa krajiny vrátili späť k civilnej vláde.
Súčasná Južná Amerika
V posledných desaťročiach Južná Amerika urobila významný pokrok v ekonomickom rozvoji, sociálnom pokroku a politickej stabilite. Krajiny ako Brazília, Argentína a Čile sa ukázali ako regionálne veľmoci s rôznymi ekonomikami. Región tiež zaznamenal snahy o väčšiu integráciu, ktorých príkladom sú organizácie ako Mercosur a Únia juhoamerických národov (UNASUR). Problémy však pretrvávajú, vrátane ekonomickej nerovnosti, politickej korupcie a sociálnych nepokojov. Environmentálne problémy, najmä odlesňovanie v Amazónii, tiež predstavujú významné hrozby pre budúcnosť kontinentu.
