Zoznam krajín na Blízkom východe
Blízky východ je oblasť definovaná v západnej Ázii a severnej Afrike. Názov Blízky východ sa objavil, keď britskí koloniálni úradníci v roku 1800 rozdelili Orient na tri administratívne oblasti: Blízky východ (západ Indie), Blízky východ (západná Ázia) a Ďaleký východ (východná Ázia). V tom čase Stredný východ zahŕňal Afganistan, Pakistan a väčšinu Indie. V roku 1932 sa britská vojenská kancelária pre Blízky východ v Bagdade presťahovala do Káhiry a bola zlúčená s kanceláriou pre Blízky východ. Blízky východ potom získal vstup ako označenie pre západný Orient.
Z geografického hľadiska má Blízky východ viac ako dve tretiny známych svetových zásob ropy a jednu tretinu zásob zemného plynu. Oblasť je vo všeobecnosti suchá a na mnohých miestach je zásadným problémom nedostatok vody. Vo väčšine blízkovýchodných spoločností existujú veľké rozdiely medzi bohatými a chudobnými a z mnohých krajín dochádza k veľkej emigrácii. Obrovské oblasti regiónu sú väčšinou neobývané, ale niektoré mestá a oblasti ako Káhira (a celé údolie Nílu), Gaza a Teherán majú jedny z najhustejších koncentrácií obyvateľstva na svete.
Z kultúrneho hľadiska bol Blízky východ domovom niekoľkých najstarších kultúrnych komunít na Zemi a tu vznikli tri hlavné monoteistické náboženstvá, judaizmus, kresťanstvo a islam.
Politicky má väčšina krajín na Blízkom východe monopolné režimy, zatiaľ čo niektoré z nich majú skutočnú demokraciu (napr. Izrael) alebo začínajúce pluralitné vládnutie (Jemen, Jordánsko atď.). Poloha niektorých najvýznamnejších svetových plavebných trás (Suezský prieplav, Hormuzský prieliv), obrovské energetické zásoby a založenie štátu Izrael v roku 1948 z neho urobili oblasť centrálneho politického a hospodárskeho významu. väčšinu povojnového obdobia bol Blízky východ centrom zmietaným konfliktom.
Koľko krajín na Blízkom východe
Od roku 2020 je na Blízkom východe 16 krajín (zoradených podľa počtu obyvateľov).
Poradie | Krajina | Počet obyvateľov 2020 |
1 | Egypt | 101,995,710 |
2 | Turecko | 84,181,320 |
3 | Irán | 83,805,676 |
4 | Iraku | 40,063,420 |
5 | Saudská Arábia | 34,719,030 |
6 | Jemen | 29,710,289 |
7 | Sýria | 17,425,598 |
8 | Jordan | 10,185,479 |
9 | Spojené Arabské Emiráty | 9,869,017 |
10 | Izrael | 8,639,821 |
11 | Libanon | 6,830,632 |
12 | Omán | 5,081,618 |
13 | Palestíne | 4,816,514 |
14 | Kuvajt | 4,259,536 |
15 | Katar | 2,113,077 |
16 | Bahrajn | 1,690,888 |
Mapa krajín Blízkeho východu
Mapa umiestnenia Blízkeho východu
Abecedný zoznam všetkých krajín na Blízkom východe
Ako už bolo spomenuté vyššie, na Blízkom východe je celkovo 16 nezávislých národov. Úplný zoznam krajín Blízkeho východu v abecednom poradí nájdete v nasledujúcej tabuľke:
# | Krajina | Oficiálny názov | Dátum nezávislosti |
1 | Bahrajn | Bahrajnské kráľovstvo | 16. december 1971 |
2 | Cyprus | Cyperskej republike | 1. októbra 1960 |
3 | Egypt | Egyptská arabská republika | 1. januára 1956 |
4 | Irán | Iránska islamská republika | 1. apríla 1979 |
5 | Iraku | Iracká republika | 3. októbra 1932 |
6 | Izrael | štátu Izrael | 1948 |
7 | Jordan | Jordánske hášimovské kráľovstvo | 25. mája 1946 |
8 | Kuvajt | Kuvajtský štát | 25. februára 1961 |
9 | Libanon | Libanonská republika | 22. novembra 1943 |
10 | Omán | Ománsky sultanát | 18. novembra 1650 |
11 | Katar | štát Katar | 18. december 1971 |
12 | Saudská Arábia | Kráľovstvo Saudskej Arábie | – |
13 | Sýria | Sýrska arabská republika | 17. apríla 1946 |
14 | Turecko | Tureckej republiky | – |
15 | Spojené Arabské Emiráty | Spojené Arabské Emiráty | 2. decembra 1971 |
16 | Jemen | Jemenskej republike | 30. novembra 1967 |
Stručná história Blízkeho východu
Staroveké civilizácie
Blízky východ, často označovaný ako „kolíska civilizácie“, má bohatú históriu, ktorá siaha tisíce rokov do minulosti. Tento región bol domovom niektorých z najstarších a najvplyvnejších civilizácií v histórii ľudstva. Sumeri, ktorí sa objavili v Mezopotámii (dnešný Irak) okolo roku 3500 pred Kristom, sa zaslúžili o rozvoj prvého známeho systému písania, klinového písma. Po nich nasledovali Akkadčania, Babylončania a Asýrčania, z ktorých každý výrazne prispel ku kultúrnemu a technologickému pokroku tej doby.
Vzostup ríš
Perzská ríša
V 6. storočí pred Kristom sa pod vedením Kýra Veľkého presadila Perzská ríša. Achajmenovská ríša, ako bola známa, sa stala jednou z najväčších ríš v histórii, ktorá siahala od údolia Indu až po Balkán. Peržania sú známi svojimi príspevkami k administratíve, architektúre a propagácii zoroastrizmu.
Grécky a rímsky vplyv
Výboje Alexandra Veľkého v 4. storočí pred Kristom priniesli na Blízky východ grécku kultúru a vplyv. Po Alexandrovej smrti sa jeho ríša rozdrobila a Seleukovská ríša ovládla veľkú časť Blízkeho východu. Neskôr sa región stal súčasťou Rímskej ríše, pričom významné mestá ako Antiochia a Alexandria sa stali centrami obchodu a kultúry.
Zrod islamu
7. storočie nášho letopočtu znamenalo zlom v dejinách Blízkeho východu so vznikom islamu. Prorok Mohamed, narodený v Mekke v roku 570, založil islam a zjednotil Arabský polostrov pod jeho zástavou. Po jeho smrti sa kalifát Rashidun rýchlo rozšíril, po ňom nasledoval Umajjovský a Abbásovský kalifát. Tieto kalifáty hrali rozhodujúcu úlohu pri šírení islamskej kultúry, vedy a obchodu na Blízkom východe, v severnej Afrike a mimo nej.
Stredoveké obdobie
Seldžucká a Osmanská ríša
V 11. storočí sa Seldžuckí Turci ukázali ako dominantná veľmoc na Blízkom východe. Bránili islamský svet pred križiackymi inváziami a podporovali renesanciu islamskej kultúry a vzdelanosti. V 15. storočí sa Osmanská ríša dostala do popredia, nakoniec v roku 1453 dobyla Konštantínopol a skončila Byzantská ríša. Osmani ovládali rozsiahle územia na Blízkom východe, v severnej Afrike a juhovýchodnej Európe a po stáročia udržiavali stabilnú a prosperujúcu ríšu.
Mongolské invázie
V 13. storočí došlo k ničivým mongolským inváziám vedeným Džingischánom a jeho nástupcami. Tieto invázie narušili sociálnu a politickú štruktúru Blízkeho východu, ale viedli aj k výmene myšlienok a technológií medzi Východom a Západom.
Moderná doba
Úpadok Osmanskej ríše
V 19. storočí začala Osmanská ríša upadať kvôli vnútorným sporom, ekonomickým výzvam a vonkajším tlakom európskych mocností. Zapojenie ríše do 1. svetovej vojny na strane Ústredných mocností viedlo k jej konečnému rozpadu. Zmluva zo Sèvres v roku 1920 a zmluva z Lausanne v roku 1923 viedli k rozdeleniu osmanských území a vytvoreniu nových národných štátov.
Kolonializmus a nezávislosť
Po prvej svetovej vojne bol Blízky východ pod vplyvom európskych koloniálnych mocností, predovšetkým Británie a Francúzska. Sykes-Picotova dohoda z roku 1916 a Balfourova deklarácia z roku 1917 mali trvalý vplyv na politickú scénu regiónu. Polovica 20. storočia však bola svedkom vlny hnutí za nezávislosť. Krajiny ako Egypt, Irak, Sýria a Libanon získali nezávislosť, čo viedlo k vytvoreniu moderných národných štátov.
Súčasné problémy
Arabsko-izraelský konflikt
Vytvorenie štátu Izrael v roku 1948 a následné arabsko-izraelské vojny boli ústrednými témami súčasnej histórie Blízkeho východu. Konflikt viedol k početným vojnám, vysídľovaniu a pretrvávajúcemu napätiu medzi Izraelom a jeho arabskými susedmi.
Vzostup ropných ekonomík
Objavenie obrovských zásob ropy na začiatku 20. storočia zmenilo ekonomiky niekoľkých krajín Blízkeho východu, najmä v oblasti Perzského zálivu. Saudská Arábia, Irán, Irak a ďalšie krajiny sa stali hlavnými hráčmi na globálnom trhu s energiou, čo viedlo k významným ekonomickým a geopolitickým posunom.
Súčasný vývoj
Koniec 20. a začiatok 21. storočia bol poznačený významnými udalosťami ako iránska revolúcia v roku 1979, vojny v Perzskom zálive, povstania Arabskej jari a pretrvávajúce konflikty v Sýrii, Jemene a Iraku. Tieto udalosti formovali súčasnú politickú a sociálnu scénu Blízkeho východu a predstavovali výzvy aj príležitosti pre budúcnosť regiónu.