Krajiny východnej Európy

Krajiny východnej Európy sú zoskupené podľa ich kultúrnych a historických charakteristík. Na jednej strane združujú krajiny, ktoré sa dostali pod vplyv pravoslávnej cirkvi a majú slovanský jazyk. Mnohým z nich ako Srbsko, Čierna Hora, Chorvátsko dominovala Turecko-Osmanská ríša. Preto tam nájdeme veľké množstvo moslimov usadených pred niekoľkými storočiami.

Na druhej strane regióny ako Maďarsko, Česká republika a Slovensko boli súčasťou Rakúsko-Uhorska. Majú kultúru blízko západu, hoci ich neokupovala Rímska ríša.

Koľko krajín vo východnej Európe

Východná Európa sa ako región Európy skladá z 10 nezávislých krajín (Bielorusko, Bulharsko, Česká republika, Maďarsko, Moldavsko, Poľsko, Rumunsko, Rusko, Slovensko, Ukrajina). Nižšie nájdete zoznam východoeurópskych krajín a závislostí podľa počtu obyvateľov. Všetky ich tiež nájdete v abecednom poradí na tomto konci tejto stránky.

1. Bielorusko

Bielorusko, formálne Bieloruská republika, je štát vo východnej Európe. Krajina je vnútrozemským štátom a hraničí s Lotyšskom, Litvou, Poľskom, Ruskom a Ukrajinou.

Bieloruská národná vlajka
  • Hlavné mesto: Minsk
  • Rozloha: 207 560 km²
  • Jazyky: bieloruština a ruština
  • Mena: bieloruský rubeľ

2. Bulharsko

Bulharsko je republika v južnej Európe na severovýchodnom Balkáne, ktorá hraničí s Rumunskom na severe, so Srbskom a Macedónskom na západe a s Gréckom a Tureckom na juhu a s pobrežím Čierneho mora na východe. Bulharsko má asi 7,2 milióna obyvateľov a Sofia je hlavným a najväčším mestom.

Národná vlajka Bulharska
  • Hlavné mesto: Sofia
  • Rozloha: 110 910 km²
  • Jazyk: bulharčina
  • Mena: bulharský lev

3. Česká republika

Česká republika, formálne Česká republika, je stredoeurópska krajina a člen Európskej únie.

Česká národná vlajka
  • Hlavné mesto: Praha
  • Rozloha: 78 870 km²
  • Jazyk: čeština
  • Mena: Česká koruna

4. Maďarsko

Maďarsko je republika v strednej Európe. Hlavným mestom Maďarska je Budapešť. Krajina hraničí s Rakúskom, Slovenskom, Ukrajinou, Rumunskom, Srbskom, Chorvátskom a Slovinskom. Uhorsko sa datuje do deviateho storočia a obyvateľstvo hovorí uhorským jazykom maďarským.

  • Hlavné mesto: Budapešť
  • Rozloha: 93 030 km²
  • Jazyk: maďarčina
  • Mena: Forinte

5. Moldavsko

Moldavsko, oficiálne Moldavská republika, je republika vo východnej Európe hraničiaca s Rumunskom a Ukrajinou. Krajina má 3,5 milióna obyvateľov.

Moldavská národná vlajka
  • Hlavné mesto: Kišiňov
  • Rozloha: 33 850 km²
  • Jazyk: rumunčina
  • Mena: moldavský leu

6. Poľsko

Poľsko, formálne Poľská republika, je republika v strednej Európe. Poľsko hraničí na západe s Nemeckom, na juhu s Českom a Slovenskom, na východe s Ukrajinou a Bieloruskom a na severe s Litvou a Ruskom.

Poľská národná vlajka
  • Hlavné mesto: Varšava
  • Rozloha: 312 680 km²
  • Jazyk: poľský
  • Mena: zlotý

7. Rumunsko

Rumunsko je republika vo východnej Európe. Krajina susedí na severe s Ukrajinou, na východe s Moldavskom a Čiernym morom, na juhu s Bulharskom pozdĺž rieky Dunaj a na západe s Maďarskom a Srbskom.

Rumunská národná vlajka
  • Hlavné mesto: Bukurešť
  • Rozloha: 238 390 km²
  • Jazyk: rumunčina
  • Mena: rumunský leu

8. Rusko

Rusko, formálne Ruská federácia, je federálna republika, ktorá zahŕňa veľkú časť východnej Európy a celú severnú Áziu.

Ruská národná vlajka
  • Hlavné mesto: Moskva
  • Rozloha: 17 098 242 km²
  • Jazyk: ruština
  • Mena: rubeľ

9. Slovensko

Slovensko je republika v strednej Európe hraničiaca s Poľskom, Ukrajinou, Maďarskom, Rakúskom a Českou republikou.

Slovenská národná vlajka
  • Hlavné mesto: Bratislava
  • Rozloha: 49 040 km²
  • Jazyk: slovenský
  • Mena: Euro

10. Ukrajina

Ukrajina je krajina vo východnej Európe. Susedí s Rumunskom, Moldavskom, Maďarskom, Slovenskom, Poľskom, Bieloruskom a Ruskom. Na juhu má krajina pobrežie orientované na Čierne more.

Národná vlajka Ukrajiny
  • Hlavné mesto: Kyjev
  • Rozloha: 603 550 km²
  • Jazyk: Ukrajinčina
  • Mena: Grivnia

Zoznam krajín východnej Európy a ich hlavných miest

Ako je uvedené vyššie, vo východnej Európe sú 3 nezávislé krajiny. Medzi nimi je najväčšia krajina Rusko a najmenšia Moldavsko. Úplný zoznam východoeurópskych krajín s hlavnými mestami  je uvedený v tabuľke nižšie, zoradený podľa posledného celkového počtu obyvateľov.

Poradie Nezávislá krajina Súčasná populácia Kapitál
1 Rusko 146,793,744 Moskva
2 Ukrajina 42,079,547 Kyjev
3 Poľsko 38 413 000 Varšava
4 Rumunsko 19,523,621 Bukurešť
5 Česká republika 10,652,812 Praha
6 Maďarsko 9 764 000 Budapešť
7 Bielorusko 9,465,300 Minsk
8 Bulharsko 7 000 039 Sofia
9 Slovensko 5,450,421 Bratislava
10 Moldavsko 3,547,539 Kišiňov

Mapa krajín východnej Európy

Mapa krajín východnej Európy

Stručná história východnej Európy

Staroveké obdobie a raný stredovek

Rané civilizácie a kmeňové spoločnosti

Východná Európa, zahŕňajúca regióny ako Balkán, pobaltské štáty a východoslovanské krajiny, má rôznorodú a zložitú históriu. Medzi prvých obyvateľov patrili Tráci, Ilýri a Dákovia na Balkáne a pobaltské kmene na severe. Skýti a Sarmati sa potulovali po stepiach, zatiaľ čo slovanské kmene sa začali usadzovať v regióne okolo 5. storočia n. l. a tvorili základy budúcich štátov.

Byzantský vplyv a slovanská expanzia

Byzantská ríša výrazne ovplyvnila Balkán, šírila kresťanstvo, umenie a architektúru. Východná pravoslávna cirkev zohrala dôležitú úlohu pri formovaní kultúrnej a náboženskej identity východnej Európy. Slovanské kmene, vrátane predkov moderných Rusov, Ukrajincov a Bielorusov, expandovali do východnej Európy, integrovali sa s miestnym obyvateľstvom a vytvorili rané politické strany.

Vrcholný stredovek

Kyjevská Rus a vznik kniežatstiev

Vznik Kyjevskej Rusi v 9. storočí znamenal významný vývoj vo východnej Európe. Kyjevská Rus, ktorú založili Varjagovia, sa stala mocnou federáciou slovanských kmeňov pod vedením veľkého kniežaťa Kyjeva. Pokresťančenie Kyjevskej Rusi v roku 988 pod vedením kniežaťa Vladimíra Veľkého ustanovilo východné pravoslávie ako dominantné náboženstvo.

Mongolská invázia a Zlatá horda

V 13. storočí mongolská invázia spustošila východnú Európu, čo viedlo k podrobeniu Kyjevskej Rusi Zlatou hordou. Mongolské jarmo hlboko zasiahlo región a spôsobilo politickú fragmentáciu a ekonomické ťažkosti. Niektoré kniežatstvá, ako napríklad Moskva, však začali mocensky stúpať kolaboráciou s Mongolmi a postupným presadzovaním nezávislosti.

Obdobie neskorého stredoveku a raného novoveku

Vzostup poľsko-litovského spoločenstva

V 14. a 15. storočí sa objavilo Poľsko-litovské spoločenstvo, mocný štát, ktorý vznikol spojením Krewo (1385) a Lublinským zväzom (1569). Commonwealth sa stal jedným z najväčších a najľudnatejších štátov v Európe, ktorý sa vyznačuje jedinečným systémom „zlatej slobody“, ktorý šľachte udeľoval významné politické práva.

Osmanská expanzia a vplyv Habsburgovcov

Expanzia Osmanskej ríše na Balkán v 14. a 15. storočí výrazne ovplyvnila východnú Európu. Pád Konštantínopolu v roku 1453 znamenal začiatok osmanskej nadvlády v juhovýchodnej Európe, čo viedlo k storočiam tureckého vplyvu v regióne. Súčasne Habsburgovci rozšírili svoju kontrolu nad časťami východnej Európy, najmä v Maďarsku a na západnom Balkáne, čím prispeli k zložitej politickej scéne.

Moderné obdobie

Rozdelenie Poľska a vznik Ruska

Koncom 18. storočia došlo k rozdeleniu Poľska (1772, 1793, 1795) Ruskom, Pruskom a Rakúskom, čo viedlo k zmiznutiu Poľsko-litovského spoločenstva z mapy. Medzitým Ruské impérium rozšírilo svoje územie a stalo sa dominantnou mocnosťou vo východnej Európe. Vzostup Ruskej ríše pod vedením vodcov ako Peter Veľký a Katarína Veľká priniesla významné modernizačné snahy a územnú expanziu.

Nacionalizmus a hnutia za nezávislosť

19. storočie sa vyznačovalo vzostupom nacionalizmu a hnutím za nezávislosť vo východnej Európe. Úpadok Osmanskej ríše a oslabenie habsburskej kontroly umožnili vznik nových národných štátov. Grécka vojna za nezávislosť (1821-1830) inšpirovala ostatné balkánske národy k hľadaniu nezávislosti. Významný vplyv mali aj revolúcie v roku 1848, ktoré podporili národné povedomie a politické zmeny.

Nepokoje 20. storočia

Prvá svetová vojna a Versaillská zmluva

Prvá svetová vojna a následná Versaillská zmluva (1919) dramaticky pretvorili východnú Európu. Rozpad impérií viedol k vytvoreniu nových štátov vrátane Poľska, Československa a Juhoslávie. Medzivojnové obdobie bolo poznačené politickou nestabilitou, ekonomickými výzvami a nástupom autoritárskych režimov.

Druhá svetová vojna a sovietska nadvláda

Druhá svetová vojna priniesla do východnej Európy devastáciu, pričom v regióne došlo k významným bitkám a zverstvám. Nacistická okupácia a holokaust mali hlboký vplyv na východoeurópske obyvateľstvo. Po vojne Sovietsky zväz získal kontrolu nad východnou Európou, čo viedlo k vytvoreniu komunistických vlád spojených s Moskvou. Železná opona rozdelila Európu a vytvorila geopolitickú a ideologickú priepasť, ktorá trvala až do konca studenej vojny.

Súčasný vývoj

Pád komunizmu a demokratické prechody

Koncom 20. storočia došlo v celej východnej Európe k pádu komunistických režimov, počnúc hnutím Solidarita v Poľsku a vyvrcholením pádom Berlínskeho múru v roku 1989. Následný rozpad Sovietskeho zväzu v roku 1991 umožnil nezávislosť pobaltských štátov a iných východoeurópskych národov. Tieto krajiny sa vydali na cestu k demokracii, trhovým ekonomikám a integrácii so západnými inštitúciami.

Integrácia Európskej únie a moderné výzvy

V 21. storočí sa mnohé východoeurópske krajiny pripojili k Európskej únii a NATO, hľadajúc stabilitu, bezpečnosť a ekonomický rast. Región však čelí pretrvávajúcim výzvam vrátane politickej korupcie, ekonomických rozdielov a napätia s Ruskom. Konflikty ako vojna na Ukrajine podčiarkujú pokračujúcu geopolitickú volatilitu vo východnej Európe.

You may also like...