Krajiny východnej Európy
Krajiny východnej Európy sú zoskupené podľa ich kultúrnych a historických charakteristík. Na jednej strane združujú krajiny, ktoré sa dostali pod vplyv pravoslávnej cirkvi a majú slovanský jazyk. Mnohým z nich ako Srbsko, Čierna Hora, Chorvátsko dominovala Turecko-Osmanská ríša. Preto tam nájdeme veľké množstvo moslimov usadených pred niekoľkými storočiami.
Na druhej strane regióny ako Maďarsko, Česká republika a Slovensko boli súčasťou Rakúsko-Uhorska. Majú kultúru blízko západu, hoci ich neokupovala Rímska ríša.
Koľko krajín vo východnej Európe
Východná Európa sa ako región Európy skladá z 10 nezávislých krajín (Bielorusko, Bulharsko, Česká republika, Maďarsko, Moldavsko, Poľsko, Rumunsko, Rusko, Slovensko, Ukrajina). Nižšie nájdete zoznam východoeurópskych krajín a závislostí podľa počtu obyvateľov. Všetky ich tiež nájdete v abecednom poradí na tomto konci tejto stránky.
1. Bielorusko
Bielorusko, formálne Bieloruská republika, je štát vo východnej Európe. Krajina je vnútrozemským štátom a hraničí s Lotyšskom, Litvou, Poľskom, Ruskom a Ukrajinou.
|
2. Bulharsko
Bulharsko je republika v južnej Európe na severovýchodnom Balkáne, ktorá hraničí s Rumunskom na severe, so Srbskom a Macedónskom na západe a s Gréckom a Tureckom na juhu a s pobrežím Čierneho mora na východe. Bulharsko má asi 7,2 milióna obyvateľov a Sofia je hlavným a najväčším mestom.
|
3. Česká republika
Česká republika, formálne Česká republika, je stredoeurópska krajina a člen Európskej únie.
|
4. Maďarsko
Maďarsko je republika v strednej Európe. Hlavným mestom Maďarska je Budapešť. Krajina hraničí s Rakúskom, Slovenskom, Ukrajinou, Rumunskom, Srbskom, Chorvátskom a Slovinskom. Uhorsko sa datuje do deviateho storočia a obyvateľstvo hovorí uhorským jazykom maďarským.
|
5. Moldavsko
Moldavsko, oficiálne Moldavská republika, je republika vo východnej Európe hraničiaca s Rumunskom a Ukrajinou. Krajina má 3,5 milióna obyvateľov.
|
6. Poľsko
Poľsko, formálne Poľská republika, je republika v strednej Európe. Poľsko hraničí na západe s Nemeckom, na juhu s Českom a Slovenskom, na východe s Ukrajinou a Bieloruskom a na severe s Litvou a Ruskom.
|
7. Rumunsko
Rumunsko je republika vo východnej Európe. Krajina susedí na severe s Ukrajinou, na východe s Moldavskom a Čiernym morom, na juhu s Bulharskom pozdĺž rieky Dunaj a na západe s Maďarskom a Srbskom.
|
8. Rusko
Rusko, formálne Ruská federácia, je federálna republika, ktorá zahŕňa veľkú časť východnej Európy a celú severnú Áziu.
|
9. Slovensko
Slovensko je republika v strednej Európe hraničiaca s Poľskom, Ukrajinou, Maďarskom, Rakúskom a Českou republikou.
|
10. Ukrajina
Ukrajina je krajina vo východnej Európe. Susedí s Rumunskom, Moldavskom, Maďarskom, Slovenskom, Poľskom, Bieloruskom a Ruskom. Na juhu má krajina pobrežie orientované na Čierne more.
|
Zoznam krajín východnej Európy a ich hlavných miest
Ako je uvedené vyššie, vo východnej Európe sú 3 nezávislé krajiny. Medzi nimi je najväčšia krajina Rusko a najmenšia Moldavsko. Úplný zoznam východoeurópskych krajín s hlavnými mestami je uvedený v tabuľke nižšie, zoradený podľa posledného celkového počtu obyvateľov.
Poradie | Nezávislá krajina | Súčasná populácia | Kapitál |
1 | Rusko | 146,793,744 | Moskva |
2 | Ukrajina | 42,079,547 | Kyjev |
3 | Poľsko | 38 413 000 | Varšava |
4 | Rumunsko | 19,523,621 | Bukurešť |
5 | Česká republika | 10,652,812 | Praha |
6 | Maďarsko | 9 764 000 | Budapešť |
7 | Bielorusko | 9,465,300 | Minsk |
8 | Bulharsko | 7 000 039 | Sofia |
9 | Slovensko | 5,450,421 | Bratislava |
10 | Moldavsko | 3,547,539 | Kišiňov |
Mapa krajín východnej Európy
Stručná história východnej Európy
Staroveké obdobie a raný stredovek
Rané civilizácie a kmeňové spoločnosti
Východná Európa, zahŕňajúca regióny ako Balkán, pobaltské štáty a východoslovanské krajiny, má rôznorodú a zložitú históriu. Medzi prvých obyvateľov patrili Tráci, Ilýri a Dákovia na Balkáne a pobaltské kmene na severe. Skýti a Sarmati sa potulovali po stepiach, zatiaľ čo slovanské kmene sa začali usadzovať v regióne okolo 5. storočia n. l. a tvorili základy budúcich štátov.
Byzantský vplyv a slovanská expanzia
Byzantská ríša výrazne ovplyvnila Balkán, šírila kresťanstvo, umenie a architektúru. Východná pravoslávna cirkev zohrala dôležitú úlohu pri formovaní kultúrnej a náboženskej identity východnej Európy. Slovanské kmene, vrátane predkov moderných Rusov, Ukrajincov a Bielorusov, expandovali do východnej Európy, integrovali sa s miestnym obyvateľstvom a vytvorili rané politické strany.
Vrcholný stredovek
Kyjevská Rus a vznik kniežatstiev
Vznik Kyjevskej Rusi v 9. storočí znamenal významný vývoj vo východnej Európe. Kyjevská Rus, ktorú založili Varjagovia, sa stala mocnou federáciou slovanských kmeňov pod vedením veľkého kniežaťa Kyjeva. Pokresťančenie Kyjevskej Rusi v roku 988 pod vedením kniežaťa Vladimíra Veľkého ustanovilo východné pravoslávie ako dominantné náboženstvo.
Mongolská invázia a Zlatá horda
V 13. storočí mongolská invázia spustošila východnú Európu, čo viedlo k podrobeniu Kyjevskej Rusi Zlatou hordou. Mongolské jarmo hlboko zasiahlo región a spôsobilo politickú fragmentáciu a ekonomické ťažkosti. Niektoré kniežatstvá, ako napríklad Moskva, však začali mocensky stúpať kolaboráciou s Mongolmi a postupným presadzovaním nezávislosti.
Obdobie neskorého stredoveku a raného novoveku
Vzostup poľsko-litovského spoločenstva
V 14. a 15. storočí sa objavilo Poľsko-litovské spoločenstvo, mocný štát, ktorý vznikol spojením Krewo (1385) a Lublinským zväzom (1569). Commonwealth sa stal jedným z najväčších a najľudnatejších štátov v Európe, ktorý sa vyznačuje jedinečným systémom „zlatej slobody“, ktorý šľachte udeľoval významné politické práva.
Osmanská expanzia a vplyv Habsburgovcov
Expanzia Osmanskej ríše na Balkán v 14. a 15. storočí výrazne ovplyvnila východnú Európu. Pád Konštantínopolu v roku 1453 znamenal začiatok osmanskej nadvlády v juhovýchodnej Európe, čo viedlo k storočiam tureckého vplyvu v regióne. Súčasne Habsburgovci rozšírili svoju kontrolu nad časťami východnej Európy, najmä v Maďarsku a na západnom Balkáne, čím prispeli k zložitej politickej scéne.
Moderné obdobie
Rozdelenie Poľska a vznik Ruska
Koncom 18. storočia došlo k rozdeleniu Poľska (1772, 1793, 1795) Ruskom, Pruskom a Rakúskom, čo viedlo k zmiznutiu Poľsko-litovského spoločenstva z mapy. Medzitým Ruské impérium rozšírilo svoje územie a stalo sa dominantnou mocnosťou vo východnej Európe. Vzostup Ruskej ríše pod vedením vodcov ako Peter Veľký a Katarína Veľká priniesla významné modernizačné snahy a územnú expanziu.
Nacionalizmus a hnutia za nezávislosť
19. storočie sa vyznačovalo vzostupom nacionalizmu a hnutím za nezávislosť vo východnej Európe. Úpadok Osmanskej ríše a oslabenie habsburskej kontroly umožnili vznik nových národných štátov. Grécka vojna za nezávislosť (1821-1830) inšpirovala ostatné balkánske národy k hľadaniu nezávislosti. Významný vplyv mali aj revolúcie v roku 1848, ktoré podporili národné povedomie a politické zmeny.
Nepokoje 20. storočia
Prvá svetová vojna a Versaillská zmluva
Prvá svetová vojna a následná Versaillská zmluva (1919) dramaticky pretvorili východnú Európu. Rozpad impérií viedol k vytvoreniu nových štátov vrátane Poľska, Československa a Juhoslávie. Medzivojnové obdobie bolo poznačené politickou nestabilitou, ekonomickými výzvami a nástupom autoritárskych režimov.
Druhá svetová vojna a sovietska nadvláda
Druhá svetová vojna priniesla do východnej Európy devastáciu, pričom v regióne došlo k významným bitkám a zverstvám. Nacistická okupácia a holokaust mali hlboký vplyv na východoeurópske obyvateľstvo. Po vojne Sovietsky zväz získal kontrolu nad východnou Európou, čo viedlo k vytvoreniu komunistických vlád spojených s Moskvou. Železná opona rozdelila Európu a vytvorila geopolitickú a ideologickú priepasť, ktorá trvala až do konca studenej vojny.
Súčasný vývoj
Pád komunizmu a demokratické prechody
Koncom 20. storočia došlo v celej východnej Európe k pádu komunistických režimov, počnúc hnutím Solidarita v Poľsku a vyvrcholením pádom Berlínskeho múru v roku 1989. Následný rozpad Sovietskeho zväzu v roku 1991 umožnil nezávislosť pobaltských štátov a iných východoeurópskych národov. Tieto krajiny sa vydali na cestu k demokracii, trhovým ekonomikám a integrácii so západnými inštitúciami.
Integrácia Európskej únie a moderné výzvy
V 21. storočí sa mnohé východoeurópske krajiny pripojili k Európskej únii a NATO, hľadajúc stabilitu, bezpečnosť a ekonomický rast. Región však čelí pretrvávajúcim výzvam vrátane politickej korupcie, ekonomických rozdielov a napätia s Ruskom. Konflikty ako vojna na Ukrajine podčiarkujú pokračujúcu geopolitickú volatilitu vo východnej Európe.