Krajiny v západnej Európe
Koľko krajín v západnej Európe
Ako región Európy sa západná Európa skladá z 9 nezávislých krajín (Rakúsko, Belgicko, Francúzsko, Nemecko, Lichtenštajnsko, Luxembursko, Monako, Holandsko, Švajčiarsko) a 2 území (Guernsey, Jersey). Nižšie nájdete zoznam západoeurópskych krajín a závislostí podľa počtu obyvateľov. Všetky ich tiež nájdete v abecednom poradí na tomto konci tejto stránky.
1. Rakúsko
Rakúsko, oficiálne Rakúska republika, je vnútrozemský štát v strednej Európe. Rakúsko hraničí na severe s Nemeckom a Českou republikou, na východe so Slovenskom a Maďarskom, na juhu so Slovinskom a Talianskom a na západe so Švajčiarskom a Lichtenštajnskom.
 |
|
2. Belgicko
Belgicko je konštitučnou monarchiou v západnej Európe a susedí s Francúzskom, Nemeckom, Luxemburskom a Holandskom. Belgicko je sídlom ústredia EÚ a niekoľkých významných medzinárodných organizácií. V Belgicku žije asi 11 miliónov ľudí a dva najväčšie regióny sa nazývajú Flámsko, ktoré sa nachádza na severe a francúzsky hovoriaci južný región Valónska.
 |
|
3. Francúzsko
Francúzsko, formálne Francúzska republika alebo alternatívne Francúzska republika, je republika v západnej Európe. Francúzsko má pobrežia k Atlantiku, Lamanšskému prielivu a Stredozemnému moru.
 |
|
4. Nemecko
Nemecko, formálne Spolková republika Nemecko, je spolkový štát nachádzajúci sa v strednej Európe, ktorý pozostáva zo 16 štátov. Nemecko je jednou z popredných priemyselných krajín sveta.
 |
|
5. Lichtenštajnsko
Lichtenštajnsko, formálne Lichtenštajnské kniežatstvo, je nezávislá konštitučná monarchia v Alpách strednej Európy, ktorá sa nachádza medzi Švajčiarskom a Rakúskom. Lichtenštajnsko je jedným z európskych mikroštátov.
 |
|
6. Luxembursko
Luxembursko, oficiálne Luxemburské veľkovojvodstvo, je štát nachádzajúci sa v západnej Európe. Krajina hraničí na západe a severe s Belgickom, na východe s Nemeckom a na juhu s Francúzskom.
 |
|
7. Monako
Monako, formálne Monacké kniežatstvo, je mikroštát s konštitučnou monarchiou nachádzajúci sa v južnom Francúzsku v západnej Európe.
 |
|
8. Holandsko
Holandsko, formálne Holandské kráľovstvo, je krajina v západnej Európe. Krajina hraničí na severe a západe so Severným morom, na juhu s Belgickom a na východe s Nemeckom. K Holandsku patria aj obce Bonaire, Saba a Sint Eustatius v Karibiku.
 |
|
9. Švajčiarsko
Švajčiarsko alebo oficiálne Švajčiarska konfederácia je federácia v strednej Európe, ktorá hraničí s Francúzskom, Nemeckom, Talianskom, Rakúskom a Lichtenštajnskom.
 |
|
Zoznam krajín v západnej Európe a ich hlavných miest
Ako je uvedené vyššie, v západnej Európe sú 3 nezávislé krajiny. Spomedzi nich je najväčšou krajinou Nemecko a najmenšou Monako. Úplný zoznam západoeurópskych krajín s hlavnými mestami je uvedený v tabuľke nižšie, zoradený podľa posledného celkového počtu obyvateľov.
| Poradie | Nezávislá krajina | Súčasná populácia | Kapitál |
| 1 | Nemecko | 82,979,100 | Berlín |
| 2 | Francúzsko | 66 998 000 | Paríž |
| 3 | Holandsko | 17,325,700 | Amsterdam |
| 4 | Belgicko | 11,467,362 | Brusel |
| 5 | Rakúsko | 8,869,537 | Viedeň |
| 6 | Švajčiarsko | 8,542,323 | Bern |
| 7 | Luxembursko | 613,894 | Luxembursko |
| 8 | Lichtenštajnsko | 38,380 | Vaduz |
| 9 | Monako | 38 300 | Monako |
Územia v západnej Európe
| Poradie | Závislé územie | Populácia | Územie |
| 1 | Jersey | 105 500 | UK |
| 2 | Guernsey | 62,063 | UK |
Mapa krajín západnej Európy
Stručné dejiny západnej Európy
Staroveké civilizácie a raná história
Pravek a raní obyvatelia
Západná Európa s regiónmi vrátane dnešného Francúzska, Nemecka, Holandska, Belgicka a Švajčiarska má bohaté prehistorické dedičstvo. V paleolitickej ére boli osídlené rané ľudské sídla so známymi maľbami v jaskyni Lascaux vo Francúzsku, ktoré sa datujú približne do roku 17 000 pred Kristom. Obdobie neolitu prinieslo poľnohospodárske postupy, ktoré viedli k vytvoreniu trvalých sídiel a megalitických stavieb, ako sú kamene z Carnacu v Bretónsku.
Keltské kmene a rímske dobytie
V prvom tisícročí pred Kristom dominovali v západnej Európe keltské kmene ako Galovia, Briti a Iberčania. Tieto kmene založili sofistikované spoločnosti s vyspelým kovoobrábaním a obchodnými sieťami. Rímske dobytie Galie (dnešné Francúzsko a okolité regióny) sa začalo v roku 58 pred Kristom za Julia Caesara, čo viedlo k integrácii týchto oblastí do Rímskej ríše. Rímske obdobie prinieslo urbanizáciu, rozvoj infraštruktúry a kultúrnu asimiláciu a zanechalo po sebe trvalé dedičstvo v podobe ciest, akvaduktov a jazykov založených na latinčine.
Stredovek
Franské kráľovstvá a Karolínska ríša
Úpadok Západorímskej ríše v 5. storočí nl viedol k vzostupu germánskych kráľovstiev, najmä Frankov. Pod vedením kráľa Chlodvíka I. založili Frankovia v Galii mocné kráľovstvo. Karolínska dynastia, najmä za Karola Veľkého (768-814 n. l.), rozšírila Franskú ríšu do veľkej časti západnej a strednej Európy, čím podporila oživenie vzdelanosti a kultúry známej ako karolínska renesancia.
Feudalizmus a Svätá ríša rímska
Fragmentácia karolínskej ríše viedla k rozvoju feudalizmu, decentralizovaného systému vládnutia založeného na vlastníctve pôdy a vazalizácii. Svätá ríša rímska, založená v roku 962 korunováciou Ota I., sa snažila oživiť dedičstvo ríše Karola Veľkého, hoci zostala voľnou konfederáciou štátov. V tomto období vznikli aj vplyvné kláštorné centrá a univerzity, ktoré prispeli k intelektuálnemu a kultúrnemu rozvoju západnej Európy.
Obdobie renesancie a raného novoveku
Rozkvet renesancie a kultúry
Renesancia, ktorá začala v Taliansku v 14. storočí, sa v 15. storočí rozšírila do západnej Európy a vyvolala kultúrne a intelektuálne oživenie. Francúzsko, Dolná zem a Nemecko sa stali centrami umeleckých a vedeckých inovácií. Postavy ako Leonardo da Vinci, Michelangelo a Erazmus významne prispeli k umeniu, vede a humanizmu. Vynález kníhtlače Johannesom Gutenbergom v polovici 15. storočia spôsobil revolúciu v šírení vedomostí.
Reformácia a náboženský konflikt
16. storočie prinieslo protestantskú reformáciu, iniciovanú 95 tézami Martina Luthera v roku 1517. Tento náboženský prevrat viedol k fragmentácii západného kresťanstva a významným politickým a sociálnym konfliktom vrátane tridsaťročnej vojny (1618-1648). Vestfálsky mier v roku 1648 ukončil vojnu a stanovil zásady štátnej suverenity a náboženskej tolerancie, čím pretvoril politickú krajinu západnej Európy.
Vek osvietenstva a revolúcií
Osvietenstvo
Osvietenstvo 18. storočia bolo obdobím intelektuálneho a filozofického rastu, ktorý kládol dôraz na rozum, individuálne práva a vedecké bádanie. Filozofi ako Voltaire, Rousseau a Kant ovplyvnili politické myslenie a prispeli k rozvoju moderných demokratických princípov. Ideály osvietenstva pripravili pôdu pre revolučné hnutia v celej Európe.
Francúzska revolúcia a napoleonská éra
Francúzska revolúcia (1789-1799) zásadne zmenila západnú Európu, zvrhla monarchiu a nastolila republiku založenú na princípoch slobody, rovnosti a bratstva. Následný vzostup Napoleona Bonaparta viedol k napoleonským vojnám (1803-1815), ktoré zmenili európske politické hranice a rozšírili revolučné ideály po celom kontinente. Viedenský kongres (1814-1815) sa pokúsil obnoviť stabilitu a rovnováhu síl v Európe po Napoleonovej porážke.
Industrializácia a moderná doba
Priemyselná revolúcia
Koniec 18. a 19. storočia bol svedkom priemyselnej revolúcie, ktorá začala v Británii a rozšírila sa po celej západnej Európe. Toto obdobie prinieslo významný technologický pokrok, urbanizáciu a ekonomický rast, ktorý transformoval západoeurópske spoločnosti z agrárnej na priemyselnú ekonomiku. Železnice, továrne a nové komunikačné metódy ako telegraf spôsobili revolúciu v každodennom živote a práci.
Svetové vojny a ich následky
20. storočie sa nieslo v znamení dvoch ničivých svetových vojen. Prvá svetová vojna (1914-1918) mala za následok obrovské straty na životoch a politické otrasy, ktoré viedli k pádu impérií a prekresleniu národných hraníc. Druhá svetová vojna (1939-1945) mala ešte hlbší dopad, spôsobila rozsiahle zničenie a viedla k rozdeleniu Nemecka a nastoleniu poriadku studenej vojny. V povojnovom období vznikla Európska únia (EÚ), zameraná na podporu hospodárskej spolupráce a predchádzanie budúcim konfliktom.
Súčasný vývoj
európska integrácia
Druhá polovica 20. storočia a začiatok 21. storočia boli charakterizované rastúcou európskou integráciou. Vytvorenie Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS) v roku 1957, ktoré sa vyvinulo do EÚ, podporilo hospodársku spoluprácu, politickú stabilitu a vytvorenie jednotného trhu. Krajiny západnej Európy zohrali vedúcu úlohu v tomto procese, pričom podporovali politiku jednoty a kolektívnej bezpečnosti.
Moderné výzvy
Západná Európa dnes čelí mnohým výzvam vrátane ekonomických rozdielov, migračných problémov a nárastu populistických hnutí. Región naďalej zápasí s dôsledkami Brexitu, udržateľnosti životného prostredia a dopadmi globalizácie. Napriek týmto výzvam zostáva západná Európa globálnym lídrom v kultúrnej, ekonomickej a politickej oblasti.
