Krajiny v Strednej Amerike

Stredná Amerika je úzka a predĺžená časť Ameriky, ktorá tvorí pozemné spojenie medzi Južnou a Severnou Amerikou. V geografickom zmysle Stredná Amerika zahŕňa oblasť medzi ponorom Atrato v severozápadnej Kolumbii a Tehuantepecnäset v Mexiku. Podľa tohto vymedzenia sa v Strednej Amerike nachádza juhovýchodné Mexiko (približne štáty Chiapas a Tabasco spolu s celým polostrovom Yucatán) a menšia oblasť Kolumbie.

Koľko krajín v Strednej Amerike?

Podľa politického vymedzenia však Stredná Amerika zahŕňa sedem nezávislých krajín. Sú to: Guatemala, Belize, Salvador, Honduras, Nikaragua, Kostarika a Panama. Z ekonomického hľadiska sa pojem Stredná Amerika často používa v piatich štátoch Guatemala, Salvádor, Honduras, Nikaragua a Kostarika. Tieto krajiny možno s istým opodstatnením považovať za ekonomicko-politický celok, no vymedzenie má aj historické pozadie: Belize, bývalý britský Honduras, sa osamostatnilo v roku 1981 a Panama bola do roku 1903 súčasťou Kolumbie.

Krajiny Strednej Ameriky sa vyznačujú tropickým podnebím a ľuďmi, prevažne mesticmi. Obyvateľstvo je prevažne katolícke a jeho hospodárstvo je založené na poľnohospodárstve. Prevládajúcimi jazykmi sú španielčina a angličtina, ale domorodé jazyky sú známe mnohým ľuďom kvôli ich pôvodu.

Mapa krajín Strednej Ameriky

Zoznam krajín Strednej Ameriky

Od roku 2020 je v Strednej Amerike celkovo 7 krajín. Úplný zoznam krajín Strednej Ameriky v abecednom poradí nájdete nižšie:

#	Vlajka	Názov krajiny	Oficiálny názov	Dátum nezávislosti	Populácia
1		Belize	Belize	21. septembra 1981	397,639
2		Kostarika	Kostarická republika	15. septembra 1821	5,094,129
3		El Salvador	Salvádorská republika	15. septembra 1821	6,486,216
4		Guatemale	Guatemalská republika	15. septembra 1821	17,915,579
5		Honduras	Honduraská republika	15. septembra 1821	9,904,618
6		Nikaragua	Nikaragua	15. septembra 1821	6,624,565
7		Panama	Panamskej republike	28. novembra 1821	4,314,778

Všetky krajiny Strednej Ameriky a ich hlavné mestá

Stredná Amerika je v porovnaní so Strednou Amerikou všeobecnejší pojem. Stredná Amerika okrem národov Strednej Ameriky zahŕňa aj Karibik, Mexiko (nachádza sa na juhu Severnej Ameriky), ako aj Kolumbiu a Venezuelu (nachádzajúcu sa na severe Južnej Ameriky). Pozrite si zoznam všetkých krajín Strednej Ameriky:

Antigua a Barbuda

• Hlavné mesto: Saint John’s
• Rozloha: 440 km²
• Jazyk angličtina
• Mena: východokaribský dolár

Bahamy

• Hlavné mesto: Nassau
• Rozloha: 13 880 km²
• Jazyk angličtina
• Mena: Bahamský dolár

Barbados

• Hlavné mesto: Bridgetown
• Rozloha: 430 km²
• Jazyk angličtina
• Mena: Barbadoský dolár

Belize

• Hlavné mesto: Belmopan
• Rozloha: 22 970 km²
• Jazyk angličtina
• Mena: Belize dolár

Kostarika

• Hlavné mesto: San José
• Rozloha: 51 100 km²
• Jazyk: španielčina
• Mena: Kostarický Colón

Kuba

• Hlavné mesto: Havana
• Rozloha: 109,890 km²
• Jazyk: španielčina
• Mena: Kubánske peso

Dominika

• Hlavné mesto: Roseau
• Rozloha: 750 km²
• Jazyk angličtina
• Mena: východokaribský dolár

El Salvador

• Hlavné mesto: San Salvador
• Rozloha: 21 040 km²
• Jazyk: španielčina
• Mena: americký dolár a dvojbodka

Granát

• Hlavné mesto: Saint George’s
• Rozloha: 340 km²
• Jazyk angličtina
• Mena: východokaribský dolár

Guatemale

• Hlavné mesto: Guatemala City
• Rozloha: 108,890 km²
• Jazyk: španielčina
• Mena: Quetzal

Haiti

• Hlavné mesto: Port-au-Prince
• Rozloha: 27 750 km²
• Jazyk: francúzština a kreolčina
• Mena: Gourde

Honduras

• Hlavné mesto: Tegucigalpa
• Rozloha: 112,490 km²
• Jazyk: španielčina
• Mena: Lempira

Jamajka

• Hlavné mesto: Kingston
• Rozloha: 10 990 km²
• Jazyk angličtina
• Mena: jamajský dolár

Nikaragua

• Hlavné mesto: Managua
• Rozloha: 130,370 km²
• Jazyk: španielčina
• Mena: Cordoba

Panama

• Hlavné mesto: Panama City
• Rozloha: 75 420 km²
• Jazyk: španielčina
• Mena: Balboa

Dominikánska republika

• Hlavné mesto: Santo Domingo
• Rozloha: 48,670 km²
• Jazyk: španielčina
• Mena: Hmotnosť

Svätá Lucia

• Hlavné mesto: Castries
• Rozloha: 620 km²
• Jazyk angličtina
• Mena: východokaribský dolár

Svätý Krištof a Nevis

• Hlavné mesto: Basseterre
• Rozloha: 260 km²
• Jazyk angličtina
• Mena: východokaribský dolár

Svätý Vincent a Grenadíny

• Hlavné mesto: Kingstown
• Rozloha: 390 km²
• Jazyk angličtina
• Mena: jamajský dolár

Trinidad a Tobago

• Hlavné mesto: Port of Spain
• Rozloha: 5 130 km²
• Jazyk angličtina
• Mena: Trinidad a Tobago dolár

Krajiny MCCA

Stredoamerický spoločný trh (MCCA) vznikol v roku 1960 s cieľom vytvoriť pre tento región spoločný trh. Z tohto bloku má vytvoriť Stredoamerickú úniu, rovnako ako Európsku úniu. Nasledujúce národy sú zakladateľmi a súčasnými členmi MCCA:

Nikaragua

• Vláda: Prezidentská republika
• Počet obyvateľov: 6 080 000
• HDP: 11,26 miliardy dolárov

Guatemale

• Vláda: Prezidentská republika
• Počet obyvateľov: 15 470 000
• HDP: 53,8 miliardy dolárov

El Salvador

• Vláda: Prezidentská republika
• Počet obyvateľov: 6 340 000
• HDP: 24,26 miliardy dolárov

Honduras

• Vláda: Prezidentská republika
• Počet obyvateľov: 8 098 000
• HDP: 18,55 miliardy dolárov

Kostarika

• Vláda: Prezidentská republika
• Počet obyvateľov: 4 872 000
• HDP: 49,62 miliardy dolárov

Stručná história Strednej Ameriky

Predkolumbovská éra

Staroveké civilizácie

Stredná Amerika, región bohatý na históriu a kultúru, bol domovom rôznych domorodých civilizácií dávno pred príchodom Európanov. Najvýznamnejšími z nich sú Mayovia, ktorí prekvitali medzi rokmi 2000 pred Kristom a 16. storočím nášho letopočtu. Mayská civilizácia, známa svojimi pokročilými znalosťami matematiky, astronómie a architektúry, po sebe zanechala veľkolepé mestá ako Tikal, Copán a Palenque. Medzi ďalšie významné predkolumbovské kultúry patria Olmékovia, ktorí sú často považovaní za materskú kultúru Mezoameriky, a Aztékovia, ktorí mali vplyv na časti Strednej Ameriky.

Obchodná a kultúrna burza

Región bol centrom obchodnej a kultúrnej výmeny s rozsiahlymi sieťami spájajúcimi rôzne mezoamerické kultúry. Táto interakcia uľahčila šírenie poľnohospodárskych praktík, náboženských presvedčení a technologických inovácií, čo prispelo k bohatej a rozmanitej kultúrnej krajine predkolumbovskej Strednej Ameriky.

Európska kolonizácia

Príchod Španielov

Príchod Krištofa Kolumba v roku 1492 znamenal začiatok európskeho záujmu o Strednú Ameriku. Španielski prieskumníci, motivovaní hľadaním zlata, Boha a slávy, ich čoskoro nasledovali. Dobytie Aztéckej ríše Hernánom Cortésom na začiatku 16. storočia otvorilo dvere pre ďalšie španielske vpády do Strednej Ameriky. V polovici 16. storočia Španieli získali kontrolu nad veľkou časťou regiónu a začlenili ho do Viceroyalty Nového Španielska.

Koloniálna správa

Španielska kolonizácia priniesla Strednej Amerike výrazné zmeny. Španieli zaviedli svoj jazyk, náboženstvo a riadiace štruktúry, často násilnými prostriedkami. Domorodé obyvateľstvo bolo vystavené systémom encomienda a repartimiento, ktoré využívali ich prácu na poľnohospodárske a banské účely. Koloniálne obdobie tiež videlo zavedenie afrických otrokov, čo ďalej zmenilo demografickú a kultúrnu štruktúru regiónu.

Hnutia za nezávislosť

Úpadok španielskej moci

Začiatok 19. storočia bol poznačený rozšírenou nespokojnosťou so španielskou nadvládou, živenou ekonomickým vykorisťovaním a sociálnymi nerovnosťami. Napoleonské vojny v Európe oslabili španielsku kontrolu a vytvorili príležitosť pre hnutia za nezávislosť, aby získali dynamiku.

Cesta k nezávislosti

V roku 1821 Stredná Amerika vyhlásila nezávislosť od Španielska, spočiatku ako súčasť krátkotrvajúcej mexickej ríše. V roku 1823 tento región vytvoril Spojené provincie Strednej Ameriky, federáciu zahŕňajúcu súčasnú Guatemalu, Salvádor, Honduras, Nikaraguu a Kostariku. Vnútorné konflikty a regionálne súperenie však viedli k zániku federácie do roku 1838, čo malo za následok vznik nezávislých národných štátov.

Obdobie po nezávislosti

Politická nestabilita a zahraničná intervencia

Obdobie po získaní nezávislosti v Strednej Amerike charakterizovala politická nestabilita a časté konflikty. Liberálne a konzervatívne frakcie súperili o kontrolu, čo často viedlo k občianskym vojnám a bojom o moc. Okrem toho do regiónu zasiahli cudzie mocnosti, najmä Spojené štáty a Británia, ktoré sa snažili chrániť svoje ekonomické a strategické záujmy. Zapojenie USA do výstavby a kontroly Panamského prieplavu a časté vojenské intervencie sú príkladom tejto éry zahraničného vplyvu.

Ekonomický rozvoj a výzvy

Koncom 19. a začiatkom 20. storočia došlo v Strednej Amerike k významným ekonomickým zmenám, ktoré poháňal export kávy, banánov a iných poľnohospodárskych produktov. Spoločnosti so sídlom v USA, ako napríklad United Fruit Company, zohrávali dominantnú úlohu v ekonomike regiónu, čo viedlo k výrazu „banánové republiky“, ktorý opísal vplyv týchto korporácií. Tento vývoj síce priniesol hospodársky rast, no zároveň posilnil sociálne nerovnosti a závislosť od zahraničných trhov.

Moderná doba

Revolučné hnutia a občianske vojny

Druhá polovica 20. storočia bola poznačená revolučnými hnutiami a občianskymi vojnami, najmä v Guatemale, Salvádore a Nikarague. Guatemalská občianska vojna (1960 – 1996) bol dlhotrvajúci konflikt medzi vládnymi silami a ľavicovými partizánmi, ktorý vyústil do značného porušovania ľudských práv a strát na životoch. V Salvádore občianska vojna (1979-1992) zažila intenzívne boje medzi vládou a Frontom národného oslobodenia Farabunda Martího (FMLN), ktoré sa skončili mierovou dohodou sprostredkovanou Organizáciou Spojených národov.

Nikaragua zažila sandinistickú revolúciu, ktorá zvrhla Somozovu diktatúru v roku 1979. Následná Contra vojna, živená americkou podporou protisandinistických rebelov, však uvrhla krajinu do ďalšieho konfliktu až do konca 80. rokov.

Demokratické prechody a ekonomické reformy

Deväťdesiate roky a začiatok 21. storočia zaznamenali v Strednej Amerike vlnu demokratických prechodov a ekonomických reforiem. Mierové dohody ukončili mnohé občianske konflikty v regióne a krajiny začali realizovať trhovo orientovanú hospodársku politiku. Vzrástla aj regionálna spolupráca s iniciatívami, ako je Stredoamerický integračný systém (SICA), zameraný na podporu hospodárskej a politickej integrácie.

Súčasné výzvy

Napriek týmto pokrokom Stredná Amerika naďalej čelí významným výzvam. Vysoká miera chudoby, násilia a korupcie zostáva všadeprítomným problémom. Región je tiež zraniteľný voči prírodným katastrofám, ako sú hurikány a zemetrasenia, ktoré zhoršujú sociálne a ekonomické problémy. Migrácia, najmä do Spojených štátov, sa stala hlavným problémom, ktorý poháňa hľadanie lepších ekonomických príležitostí a únik pred násilím.