Zoznam krajín v Európe (v abecednom poradí)
Ako najhustejšie obývaný kontinent sveta sa Európa nachádza na severnej pologuli zemegule. Má celkovú rozlohu 10 498 000 km² a má 744,7 milióna obyvateľov. Ruská federácia je najväčšia krajina v Európe s rozlohou 17 075 400 km² a najľudnatejšia krajina so 143,5 miliónmi obyvateľov. Nasleduje Nemecko s 357 120 km² a populáciou 81,89 milióna.
Regióny v Európe
- Východná Európa
- západná Európa
- Severná Európa
- južná Európa
Geograficky je Európa ohraničená na severe Severným ľadovým oceánom, na východe s pohorím Ural, na juhu s Kaspickým a Čiernym morom a pohorím Kaukaz (prirodzené hranice medzi Európou a Áziou) a so Stredozemným morom. Pozrite si nasledujúcu mapu polohy Európy.
Koľko krajín v Európe
Od roku 2020 je na európskom kontinente 45 krajín. Medzi veľkosťami každého z nich je veľká rozmanitosť a môžeme nájsť malý Vatikán (0,44 km²), Monako (0,44 km²), San Maríno (61,2 km²), Lichtenštajnsko (160 km²) a kniežatstvo Andorra (468 km²).
Transkontinentálne krajiny v Európe
Nasledujúcich päť krajín sa nachádza v Európe a Ázii. Sú zoradené podľa počtu obyvateľov.
- Rusko
- Kazachstan
- Azerbajdžan
- Gruzínsko
- Turecko
Ostrov Cyprus je súčasťou Ázie, ale politicky patrí do Európy. Malý ostrov okupujú Turecko a Spojené kráľovstvo, ktoré tam stále majú vojenské základne. Časť územia, juh, bola prijatá do Európskej únie v roku 2004. Gruzínsko, Azerbajdžan a Arménsko sú z geografického hľadiska krajiny patriace do ázijského kontinentu. Nachádzajú sa v oblasti Kaukazu a považujú sa za transkontinentálne krajiny. Azerbajdžan a Gruzínsko hraničia s Ruskom (európska časť), pričom Gruzínsko je od 25. januára 2001 členom Rady Európy.
Abecedný zoznam všetkých krajín v Európe
Celkovo je v Európe 45 nezávislých národov a 6 závislých území. Úplný zoznam európskych krajín v abecednom poradí nájdete v nasledujúcom texte:
| # | Vlajka | Názov krajiny | Populácia | Oficiálny názov |
| 1 |  |
Albánsko | 2,877,808 | Albánskej republiky |
| 2 |  |
Andorra | 77,276 | Andorrské kniežatstvo |
| 3 |  |
Rakúsko | 9,006,409 | Rakúskej republiky |
| 4 |  |
Bielorusko | 9,449,334 | Bieloruskej republiky |
| 5 |  |
Belgicko | 11,589,634 | Belgické kráľovstvo |
| 6 |  |
Bosna a Hercegovina | 3,280,830 | Bosna a Hercegovina |
| 7 |  |
Bulharsko | 6,948,456 | Bulharskej republiky |
| 8 |  |
Chorvátsko | 4,105,278 | Chorvátska republika |
| 9 |  |
Česká republika | 10,708,992 | Česká republika |
| 10 |  |
Dánsko | 5,792,213 | Dánske kráľovstvo |
| 11 |  |
Estónsko | 1,326,546 | Estónska republika |
| 12 |  |
Fínsko | 5,540,731 | Fínska republika |
| 13 |  |
Francúzsko | 65,273,522 | Francúzska republika |
| 14 |  |
Nemecko | 83,783,953 | Spolková republika Nemecko |
| 15 |  |
Grécko | 10,423,065 | Helénska republika |
| 16 |  |
Svätá stolica | 812 | Svätá stolica |
| 17 |  |
Maďarsko | 9,660,362 | Maďarsko |
| 18 |  |
Island | 341,254 | Islandská republika |
| 19 |  |
Írsko | 4,937,797 | Írsko |
| 20 |  |
Taliansko | 60,461,837 | Talianska republika |
| 21 |  |
Lotyšsko | 1,886,209 | Lotyšskej republike |
| 22 |  |
Lichtenštajnsko | 38,139 | Lichtenštajnsko |
| 23 |  |
Litva | 2,722,300 | Litovskej republike |
| 24 |  |
Luxembursko | 625,989 | Luxemburské veľkovojvodstvo |
| 25 |  |
Malta | 441,554 | Maltská republika |
| 26 |  |
Moldavsko | 4,033,974 | Moldavská republika |
| 27 |  |
Monako | 39,253 | Monacké kniežatstvo |
| 28 |  |
Čierna Hora | 628,077 | Čierna Hora |
| 29 |  |
Holandsko | 17,134,883 | Holandské kráľovstvo |
| 30 |  |
Severné Macedónsko | 2,022,558 | Severné Macedónsko |
| 31 |  |
Nórsko | 5,421,252 | Nórske kráľovstvo |
| 32 |  |
Poľsko | 37,846,622 | Poľská republika |
| 33 |  |
Portugalsko | 10,196,720 | Portugalská republika |
| 34 |  |
Rumunsko | 19,237,702 | Rumunsko |
| 35 |  |
Rusko | 145,934,473 | Ruská federácia |
| 36 |  |
San Marino | 33,942 | Sanmarínskej republike |
| 37 |  |
Srbsko | 8,737,382 | Srbskej republiky |
| 38 |  |
Slovensko | 5,459,653 | Slovenská Republika |
| 39 |  |
Slovinsko | 2,078,949 | Slovenská republika |
| 40 |  |
Španielsko | 46,754,789 | Španielske kráľovstvo |
| 41 |  |
Švédsko | 10,099,276 | Švédske kráľovstvo |
| 42 |  |
Švajčiarsko | 8,654,633 | Švajčiarska konfederácia |
| 43 |  |
Turecko | 84,339,078 | Tureckej republiky |
| 44 |  |
Ukrajina | 43,733,773 | Ukrajina |
| 45 |  |
Spojene kralovstvo | 67,886,022 | Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska |
Európska únia
Európska únia (EÚ) je hospodársky a politický blok, ktorého hlavným cieľom je udržiavať mier na európskom kontinente prostredníctvom ekonomických, sociálnych a kultúrnych programov. Zo všetkých európskych krajín je členom Európskej únie 28 krajín.
Mapa krajín v Európe
Stručné dejiny Európy
Staroveké civilizácie
Prehistorická Európa
Dejiny Európy sa začínajú prehistorickou ľudskou činnosťou, o čom svedčia jaskynné maľby Lascaux vo Francúzsku a Stonehenge v Anglicku. Neolitická revolúcia zaznamenala príchod poľnohospodárstva a trvalého osídlenia, čo viedlo k vzostupu raných civilizácií.
Klasický starovek: Grécko a Rím
Staroveké Grécko, prekvitajúce od 8. do 4. storočia pred Kristom, položilo základy západnej civilizácie pokrokom vo filozofii, politike a umení. Významné boli mestské štáty Atény a Sparta a výdobytky Alexandra Veľkého rozšírili helenistickú kultúru po Európe a Ázii.
Rímska republika, založená v roku 509 pred Kristom, sa v roku 27 pred Kristom vyvinula na Rímsku ríšu. Obrovská Rímska ríša zjednotila veľkú časť Európy, priniesla cesty, akvadukty a latinčinu. Pax Romana (27 BCE-180 CE) znamenala obdobie relatívneho mieru a stability. Úpadok Západorímskej ríše v 5. storočí nl viedol k rozdrobeniu Európy na menšie kráľovstvá.
Stredovek
Byzantská ríša a kráľovstvá raného stredoveku
Byzantská ríša, pokračovanie Východorímskej ríše, zachovala rímske a grécke tradície a zároveň ovplyvnila východnú Európu a Blízky východ. V západnej Európe vznikli germánske kráľovstvá ako Frankovia, keď Karol Veľký (768-814 n. l.) založil Karolínsku ríšu a obnovil titul cisára na Západe.
Feudalizmus a Svätá ríša rímska
Kolaps centralizovanej moci viedol k vzostupu feudalizmu, systému, v ktorom miestni páni spravovali svoje krajiny, ale vojenskú službu dlžili kráľovi. Svätá ríša rímska, založená v roku 962 n. l., sa snažila oživiť odkaz Karola Veľkého, hoci zostala roztrieštenou konfederáciou štátov. Mníšstvo a katolícka cirkev zohrávali v tomto období kľúčovú úlohu pri zachovávaní vedomostí a stabilizácii spoločnosti.
Renesancia a reformácia
Renesancia
Renesancia, ktorá sa začala v Taliansku v 14. storočí a rozšírila sa po Európe, bola obdobím obnoveného záujmu o klasické učenie a umelecké inovácie. Prinieslo pokrok v umení, vede a myslení, pričom k tomu významne prispeli osobnosti ako Leonardo da Vinci, Michelangelo a Galileo.
reformácia
Protestantská reformácia v 16. storočí, iniciovaná 95 tézami Martina Luthera v roku 1517, spochybnila autoritu katolíckej cirkvi a viedla k náboženskej fragmentácii. Reformácia a následná katolícka protireformácia pretvorili európsku náboženskú krajinu, čo viedlo ku konfliktom ako tridsaťročná vojna (1618 – 1648) a založenie protestantských a katolíckych štátov.
Obdobie raného novoveku
Age of Exploration
Vek bádania v 15. a 16. storočí videl európske mocnosti ako Španielsko, Portugalsko a neskôr Anglicko, Francúzsko a Holandsko rozširovať svoje impériá po celej Amerike, Afrike a Ázii. Toto obdobie prinieslo Európe obrovské bohatstvo, ale tiež iniciovalo storočia kolonizácie a vykorisťovania.
Osvietenie a revolúcie
Osvietenstvo 17. a 18. storočia zdôrazňovalo rozum, individuálne práva a vedecké bádanie. Filozofi ako Voltaire, Rousseau a Kant ovplyvnili politické myslenie a pripravili pôdu pre revolučné hnutia. Francúzska revolúcia (1789 – 1799) dramaticky zmenila Francúzsko a inšpirovala k povstaniam v celej Európe, čo viedlo k vzostupu Napoleona Bonaparta a napoleonským vojnám (1803 – 1815).
19. storočie
Priemyselná revolúcia
Priemyselná revolúcia, ktorá sa začala v Británii koncom 18. storočia, sa rozšírila po Európe a zmenila ekonomiky z agrárnych na priemyselné. Inovácie v technológii a doprave, ako napríklad parný stroj a železnice, podnietili urbanizáciu a spoločenské zmeny.
Nacionalizmus a formovanie štátu
19. storočie sa nieslo v znamení vzostupu nacionalizmu a formovania moderných národných štátov. Zjednotenie Talianska a Nemecka v 60. a 70. rokoch 19. storočia pretvorilo politickú mapu Európy. Úpadok ríš ako Osmanská a Rakúsko-uhorská ríša viedol k vzniku nových štátov a zvýšil národné napätie.
20. storočie a súčasná doba
Svetové vojny a ich následky
V 20. storočí dominovali dve svetové vojny. Prvá svetová vojna (1914-1918) viedla k významným politickým otrasom, rozpadu impérií a prekresleniu národných hraníc. Druhá svetová vojna (1939-1945) priniesla nevídanú skazu a holokaust, po ktorom nasledovalo rozdelenie Európy počas studenej vojny. Východný blok na čele so Sovietskym zväzom a západný blok na čele s USA predstavovali ideologické konflikty medzi komunizmom a kapitalizmom.
európska integrácia
Po druhej svetovej vojne Európa zaznamenala snahy o podporu mieru a spolupráce, ktoré viedli k založeniu Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS) v roku 1957 a jeho vývoju do Európskej únie (EÚ). Cieľom EÚ bolo zabezpečiť hospodársku spoluprácu, politickú stabilitu a predchádzať budúcim konfliktom.
Moderné výzvy
21. storočie prinieslo nové výzvy vrátane ekonomických kríz, migračných problémov a nárastu populizmu. Referendum o brexite v roku 2016 poukázalo na napätie v rámci EÚ. Európa tiež čelí environmentálnym problémom a potrebe trvalo udržateľného rozvoja. Napriek týmto výzvam zostáva Európa globálnym lídrom v oblasti kultúry, technológie a politického myslenia.
