Zoznam krajín v Severnej Amerike
Ako subkontinent Ameriky sa Severná Amerika nachádza na západnej a severnej pologuli. Severná Amerika je tretím najväčším kontinentom po Ázii a Afrike a má rozlohu 24 709 000 km², čo predstavuje 16,5 % celkovej rozlohy sveta. S počtom obyvateľov 579 024 000 tvorí kontinent 7,5 % svetovej populácie.
Koľko krajín v Severnej Amerike
Od roku 2024 je v Severnej Amerike celkovo 24 krajín. Medzi nimi je Kanada najväčšou krajinou podľa oblasti a Spojené štáty americké sú najväčšou podľa počtu obyvateľov. Naopak, najmenšou krajinou severoamerického kontinentu je Svätý Krištof a Nevis, ktorý tvoria dva malé ostrovy.
Najbežnejšími jazykmi sú angličtina a španielčina, pričom sa hovorí aj mnohými inými jazykmi vrátane francúzštiny, holandčiny a indických jazykov. Obyvatelia sú prevažne protestanti alebo katolíci.
Zoznam všetkých severoamerických krajín
Úplný zoznam dvadsiatich štyroch severoamerických krajín v abecednom poradí nájdete nižšie:
# | Vlajka | Krajina | Oficiálny názov | Dátum nezávislosti | Populácia |
1 | ![]() |
Antigua a Barbuda | Antigua a Barbuda | 1. novembra 1981 | 97,940 |
2 | ![]() |
Bahamy | Bahamské spoločenstvo | 10. júla 1973 | 393,255 |
3 | ![]() |
Barbados | Barbados | 30. novembra 1966 | 287,386 |
4 | ![]() |
Belize | Belize | 21. septembra 1981 | 397,639 |
5 | Bermudy | Bermudy | – | ||
6 | ![]() |
Kanada | Kanada | 1. júla 1867 | 37,742,165 |
7 | ![]() |
Kostarika | Kostarická republika | 15. septembra 1821 | 5,094,129 |
8 | ![]() |
Kuba | Kubánskej republiky | 1. januára 1959 | 11,326,627 |
9 | ![]() |
Dominika | Dominikánske spoločenstvo | 3. novembra 1978 | 71,997 |
10 | ![]() |
Dominikánska republika | Dominikánska republika | 27. februára 1821 | 10,847,921 |
11 | ![]() |
El Salvador | Salvádorská republika | 15. septembra 1821 | 6,486,216 |
12 | ![]() |
Grenada | Grenada | 7. februára 1974 | 112 534 |
13 | ![]() |
Guatemale | Guatemalská republika | 15. septembra 1821 | 17,915,579 |
14 | ![]() |
Haiti | Haitská republika | 1. januára 1804 | 11,402,539 |
15 | ![]() |
Honduras | Honduraská republika | 15. septembra 1821 | 9,904,618 |
16 | ![]() |
Jamajka | Jamajka | 6. augusta 1962 | 2,961,178 |
17 | ![]() |
Mexiko | Spojené štáty mexické | 16. septembra 1810 | 128,932,764 |
18 | ![]() |
Nikaragua | Nikaragua | 15. septembra 1821 | 6,624,565 |
19 | ![]() |
Panama | Panamskej republike | 28. novembra 1821 | 4,314,778 |
20 | ![]() |
Svätý Krištof a Nevis | Svätý Krištof a Nevis | 19. septembra 1983 | 52,441 |
21 | ![]() |
Svätá Lucia | Svätá Lucia | 22. februára 1979 | 181,889 |
22 | ![]() |
Svätý Vincent a Grenadíny | Svätý Vincent a Grenadíny | 27. októbra 1979 | 110 951 |
23 | ![]() |
Trinidad a Tobago | Republika Trinidad a Tobago | 31. augusta 1962 | 1,399,499 |
24 | ![]() |
Spojené štáty | Spojené štáty americké | 4. júla 1776 | 331 002 662 |
Mapa miesta Severnej Ameriky
Najväčšie krajiny v Severnej Amerike a profily
Kanada
- Hlavné mesto: Ottawa
- Rozloha: 9 984 670 km²
- Jazyky: angličtina a francúzština
- Mena: Kanadský dolár
Kanadu tvorí 10 provincií – Alberta, Britská Kolumbia, Manitoba, New Brunswick, Newfoundland a Labrador, Nové Škótsko, Ontário, Ostrov princa Edwarda, Quebec a Saskatchewan a tri územia – Severozápadné územia, Nunavut a Yukon.
Spojené štáty americké
- Hlavné mesto: Washington, DC
- Rozloha: 9 831 510 km²
- Jazyk angličtina
- Mena: americký dolár
Spojené štáty americké majú 50 štátov, ktoré sú znázornené na existujúcich päťdesiatich hviezdach vlajky daného národa.
Sú to: Alabama, Aljaška, Arcansas, Arizona, Kalifornia, Cansas, Severná Karolína, Južná Karolína, Colorado, Conecticute, Severná Dakota, Južná Dakota, Delaware, Florida, Georgia, Havaj, Idaho, Rhodes Island, Illinois, Indiana, Iowa, Kentucky, Louisiana, Maine, Maryland, Massachusetts, Massachusetts, Minnesota, Mississippi, Missouri, Montana, Nebraska, Nevada, New Hampshire, New Jersey, New York, Nové Mexiko, Oklahoma, Ohio, Oregon, Pennsylvania, Tennessee, Texas, Utah, Vermonte, Virgínia, Západná Virgínia, Washington, Wiscosin a Wyoming.
Grónsko
- Hlavné mesto: Nuuk
- Rozloha: 2 166 086 km²
- Jazyk: grónsky
- Mena: dánska koruna
Grónsko je rozdelené do troch grófstiev: Západné Grónsko, Orientálne Grónsko a Severné Grónsko.
Mexiko
- Hlavné mesto: Mexico City
- Rozloha územia: 1 964 380 km²
- Jazyk: španielčina
- Mena: Mexické peso
Mexiko je rozdelené do 31 štátov: Aguascalientes, Baja California, Baja California Sur, Campeche, Chiapas, Chiuaua, Coahuila, Colima, Durango, Guanajuato, Guerrero, Hidalgo, Jalisco, štát Mexiko, Michoacán de Ocampo, Morelos, Nayarit, New Lion, Oaxaca, Povoa, Arteaga Queretaro, Quintana Roo, San Luis Potosi, Sinaloa, Sonora, Tabasco, Tamaulipas, Tlaxcala, Veracruz, Yucatan a Zaratecas.
Stručná história Severnej Ameriky
Predkolumbovská éra
Domorodé civilizácie
Pred európskym kontaktom bola Severná Amerika domovom rôznych domorodých kultúr a civilizácií. Medzi nimi boli rodoví Puebloans na juhozápade, známi svojimi skalnými obydliami a zložitými spoločnosťami, a mississippská kultúra na juhovýchode, ktorá je známa stavbou kopcov a veľkými mestskými centrami, ako je Cahokia. Národom Inuitov a Aleutov sa darilo v arktických oblastiach, zatiaľ čo Irokézska konfederácia na severovýchode vytvorila sofistikované politické štruktúry a spojenectvá.
Európsky prieskum a kolonizácia
Raní bádatelia
Koncom 10. storočia nórski prieskumníci pod vedením Leifa Eriksona založili osadu vo Vinlande, o ktorej sa predpokladá, že sa nachádza v dnešnom Newfoundlande v Kanade. Trvalý európsky prieskum sa však začal až koncom 15. a začiatkom 16. storočia, pričom pobrežia mapovali postavy ako Krištof Kolumbus a John Cabot.
Španielska, francúzska a anglická kolonizácia
Španieli boli medzi prvými, ktorí založili kolónie v Severnej Amerike, v roku 1565 založili St. Augustine na Floride a preskúmali juhozápad. Francúzi, vedení prieskumníkmi ako Samuel de Champlain, založili Quebec v roku 1608 a rozšírili svoj vplyv prostredníctvom obchodu s kožušinami v regiónoch Veľkých jazier a Mississippi Valley.
Angličania založili Jamestown vo Virgínii v roku 1607 a Plymouth Colony v roku 1620. Anglické kolónie rýchlo rástli, poháňané poľnohospodárstvom, obchodom a neustálym prílevom osadníkov. Postupom času si tieto kolónie vytvorili odlišné regionálne identity: zameranie Nového Anglicka na obchod a priemysel, rôznorodú ekonomiku a náboženskú toleranciu Stredných kolónií a závislosť južných kolónií na plantážnom poľnohospodárstve a otroctve.
Koloniálna éra a nezávislosť
Konflikt a konsolidácia
V 17. a 18. storočí došlo k početným konfliktom medzi európskymi mocnosťami, ktoré súperili o kontrolu nad Severnou Amerikou. Francúzska a indická vojna (1754-1763), súčasť väčšej sedemročnej vojny, sa skončila Parížskou zmluvou (1763), ktorá postúpila Britom francúzske územia v Kanade a východné údolie rieky Mississippi.
Americká revolúcia
Napätie medzi britskou korunou a jej americkými kolóniami rástlo v 60. a 70. rokoch 18. storočia v súvislosti s problémami ako zdaňovanie bez zastúpenia. Toto napätie vyvrcholilo v americkej revolúcii (1775-1783). Deklarácia nezávislosti prijatá 4. júla 1776 vyjadrila túžbu kolónií po samospráve. Vojna sa skončila Parížskou zmluvou (1783), ktorá uznala nezávislosť Spojených štátov.
Expanzia a konflikt
Rozšírenie na západ
19. storočie sa vyznačovalo rýchlou územnou expanziou v Spojených štátoch, poháňanou ideológiou Manifest Destiny – vierou, že národ je predurčený expandovať po celom kontinente. Medzi kľúčové udalosti patrila kúpa Louisiany (1803), anexia Texasu (1845) a migrácia Oregon Trail. Objav zlata v Kalifornii v roku 1848 podnietil ďalší pohyb na západ.
Domorodé vysídlenie
Expanzia často prichádzala na úkor domorodého obyvateľstva, ktoré bolo násilne presídlené prostredníctvom politík, ako je zákon o odstraňovaní Indiánov z roku 1830, čo viedlo k Trail of Tears. Konflikty ako seminolské vojny a indiánske vojny na rovinách ďalej zdecimovali pôvodné obyvateľstvo a kultúry.
Občianska vojna a rekonštrukcia
Rozšírenie otroctva na nové územia podnietilo sekčné napätie, ktoré viedlo k americkej občianskej vojne (1861-1865). Vojna sa skončila porážkou štátov Konfederácie a zrušením otroctva (13. dodatok). Obdobie rekonštrukcie (1865-1877) sa snažilo prebudovať Juh a integrovať oslobodených otrokov do spoločnosti, ale bolo poznačené významnými politickými a sociálnymi výzvami.
Industrializácia a modernizácia
Hospodársky rast a prisťahovalectvo
Koncom 19. a začiatkom 20. storočia došlo k významnému priemyselnému rastu s pokrokom v technológii a doprave, ako napríklad transkontinentálna železnica. V tomto období došlo aj k veľkému prílevu prisťahovalcov z Európy, Ázie a Latinskej Ameriky, čo prispelo k rýchlej urbanizácii miest.
Sociálne a politické zmeny
Progresívne hnutia na začiatku 20. storočia sa zaoberali otázkami ako pracovné práva, volebné právo žien (19. dodatok z roku 1920) a prohibícia (18. dodatok z roku 1920). Veľká hospodárska kríza (1929-1939) priniesla ekonomické ťažkosti, čo viedlo k politike New Deal prezidenta Franklina D. Roosevelta, ktorej cieľom bolo obnoviť ekonomickú stabilitu a poskytnúť sociálne záchranné siete.
svetové vojny a studená vojna
1. a 2. svetová vojna
Spojené štáty zohrali významnú úlohu v oboch svetových vojnách a po druhej svetovej vojne sa stali globálnou superveľmocou. Povojnová éra bola svedkom ekonomickej prosperity, technologického pokroku a založenia medzinárodných inštitúcií ako OSN.
Obdobie studenej vojny
Studená vojna (1947-1991) bola charakterizovaná ideologickým konfliktom medzi Spojenými štátmi a Sovietskym zväzom, ktorý viedol k zástupným vojnám, pretekom v zbrojení a vesmírnym pretekom. Medzi kľúčové udalosti patrili kórejská vojna, kubánska raketová kríza a vojna vo Vietname. Studená vojna sa skončila rozpadom Sovietskeho zväzu v roku 1991.
Súčasná éra
Občianske práva a sociálne hnutia
Polovica 20. storočia sa niesla v znamení Hnutia za občianske práva, ktoré bojovalo za ukončenie rasovej segregácie a diskriminácie. Medzi významné úspechy patrili zákon o občianskych právach z roku 1964 a zákon o hlasovacích právach z roku 1965. V nasledujúcich desaťročiach pokračovala obhajoba rodovej rovnosti, práv LGBTQ+ a ochrany životného prostredia.
Hospodársky a politický vývoj
Koncom 20. a začiatkom 21. storočia došlo k významným ekonomickým zmenám, vrátane vzostupu technologického sektora a globalizácie. Politicky čelila Severná Amerika výzvam, ako je terorizmus, ekonomická nerovnosť a reforma prisťahovalectva. Spojené štáty, Kanada a Mexiko naďalej zohrávajú vplyvné úlohy na globálnej scéne, pričom regionálna spolupráca prebieha prostredníctvom dohôd, ako je NAFTA a jej nástupca USMCA.